Ako „malý Manu“ a Ursula zastrašovali v Číne Si Ťin-pchinga

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

EU/ČÍNA: Európsky hlavný prúd (americký sa na to úplne vykašľal) niekoľko týždňov horúčkovito pripravoval domácu verejnosť na to, že francúzsky prezident a šéfka Európskej komisie navštívia Čínu a poriadne naložia tamojšiemu lídrovi. Odvážni vyslanci Bruselu ho mali teda prinútiť, aby zmenil svoju stratégiu. Mali zariadiť, aby sa Peking v otázke rusko-ukrajinského konfliktu postavil na stranu EÚ, USA, NATO a celej transatlantickej ríše. 

Nevyšlo to podľa očakávania, ale ako vždy: súdruh Si oboch drzých Európanov ľahko „usmernil“ v najlepších tradíciách východnej kultúry, držal ich nakrátko, príliš do nich nerýpal a správal sa k vysokopostaveným hosťom z EÚ s tradičnou „neutrálnou“ chladnokrvnou úctou. Avšak dával najavo, že vôbec nesúhlasí so všetkým, čo mu chceli vtĺkať do hlavy hostia z EÚ a s tým, aby Peking zmenil svoj vzťah voči Rusku.

Spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou sa „malý Manu“ (ako Macrona volajú doma vo Francúzsku) snažil presvedčiť čínskeho prezidenta, aby sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine postavil na stranu Európy a vyvinul tlak na svojho spojenca a kamaráta, ruského prezidenta Vladimíra Putina. Kdeže! Si Ťin-pching síce znova vyzval na mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom, avšak nijako nenaznačil, že by Peking mohol vyvinúť tlak na Moskvu. V separátnom spoločnom vyhlásení Čína a Francúzsko uviedli, že podporujú všetko úsilie o obnovenie mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva a princípov Charty OSN. Skrátka, bežné bla-bla-bla a žiadne zmeny, ktoré by si želali vidieť „malý Manu“ a jedovatá Ursula.

Naivní vyslanci Bruselu! Chlapec Emmanuel sa stále snaží hrať na veľkého, mocného a vplyvného politika a minimálne na dospelého muža. Podľa všetkého však navždy zostane politickým sopliakom, slabou figúrkou, treťotriednym úradníčkom, nedôstojným takej krajiny, akou je slávne a významné Francúzsko. Nikdy z neho nebude významný európsky či francúzsky, ba ani svetový líder. Nedokáže urobiť poriadok doma, zlepšiť situáciu vo vlastnom dome, pomôcť svojim obyvateľom, ale škriabe sa po svetovom politickom rebríčku snažiac sa ukázať, aký je odvážny a šikovný. Chudák, zle skončí…

Rovnako „vplyvnou, múdrou a schopnou“ bola aj druhá postavička tejto dvojčlennej delegácie. Ursula von der Leyenová, ktorá vo svojej vysokej funkcii predsedníčky Európskej komisie za celé svoje funkčné obdobie neurobila vlastne nič. Teda vôbec nič dobré, ale tých faux pas má za sebou za vagón. Jej „charizma a šarm“ na úrovni besnej pouličnej mačky vystrašia hociktorého bežného smrteľníka nielen v noci, ale aj cez deň. Jej totalitné názory, povýšenecké, panovačné správanie, zúrivá rusofóbia a slovanofóbia nemajú hraníc. Jej krvilačnosť, želanie, aby  na Ukrajine vojna pokračovala donekonečna, odmietanie mierových rokovaní hovoria samy za seba. Mnohí analytici a novinári ju považujú za neonacistku. Jej nenávisť voči jednotlivým krajinám a národom doslova bije do očí.

A finále tejto „historickej návštevy“? Emmanuel Macron sa snažil hrať pred novinármi v duchu kolegu Zelenského, že dosiahol nejaké výsledky, ale predsedníčka EK Ursula von der Leyenová odišla z Ďalekého východu bez najmenšej radosti na tvári a takmer nekomunikovala s novinármi. Iba urobila niekoľko krátkych tvrdých vyhlásení, ktoré sa pozorovateľom zdali veľmi nezdvorilé. Najmä na pozadí srdečnosti, s akou boli v Číne prijímaní európski hostia. Mimochodom, Leyenovú do Číny nikto nepozval a jej frflanie vyzeralo ako akýsi vrchol očividnej nekompetentnosti. Dovolila si niečo, čo by si hostia voči hostiteľom nikdy nemali dovoliť.

Jej takmer posledná poznámka sa dotkla Taiwanu a bola veľmi nehanebná, čo len potvrdilo povesť šéfky EK ako osoby, ktorá sa možno nemala dostať do nielen vysokej, ale do žiadnej politiky, ale naďalej mala zostať ženskou lekárkou. Aj keď pre jej nekompetentnosť aj v tejto oblasti by mnohí mali veľké obavy o zdravie krajšej polovice ľudstva. Ursula v modernom slovníku znamená „pohroma“…

Si Ťin-pchingovi sa zjavne nepáčilo, že akási amatérka – Európanka ho poučovala, ako má postupovať v otázke Taiwanu. Peking ho považuje za svoje územie a každé zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí vníma veľmi bolestivo a urážlivo. „Čína a EÚ musia zintenzívniť komunikáciu s cieľom dosiahnuť správne vzájomné porozumenie a vyhnúť sa nesprávnej interpretácii alebo nesprávnemu posúdeniu,” diplomaticky postavil na miesto „nediplomatickú“ Ursulu von der Leyenovú Si Ťin-pching. A zopakoval výroky, ktoré použil čínsky veľvyslanec pri EÚ, keď minulý týždeň komentoval tvrdý prejav Leyenovej o Číne. “Dúfame, že Európska komisia bude zohrávať konštruktívnu úlohu na základe základných a dlhodobých záujmov EÚ,” podčiarkol. Otvorene narážal, že v EÚ by mali vykonávať triezvejšiu politiku.

Nepochodil ani francúzsky prezident, ktorý stavil na svoju povesť „medzinárodného štátnika“ a snažil sa presvedčiť Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Putina na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Ale pochodil rovnako ako minulý rok s Vladimírom Putinom, teda nijako. Si Ťin-pching mu zopakoval, že Peking je za okamžité mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, ale nie za podmienok Kyjeva, Washingtonu, Bruselu, Londýna či Varšavy, ale za rokovania bez podmienok – okamžité a reálne.

Čínskeho lídra nasrdil Macronov dlhý prejav, dvojnásobne dlhší ako u hostiteľa, čo sa považuje za vrchol nekompetentnosti, nedostatku diplomacie, nevychovanosti a neúcty k hostiteľovi. Ale čínsky prezident iba nespokojne vzdychal a trpezlivo počkal na koniec prejavu neslušného hosťa. Si Ťin-pching odpovedal na prosbu Macrona, že niekedy zavolá ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ale neuviedol, kedy – v ktorom volebnom období…

Výlet „malého Manu“ a strašidelnej Ursuly sa teda skončil krachom. Zbytočne utratili finančné prostriedky domácich a európskych daňových poplatníkov. Nedosiahli absolútne nič. Rovnako nič nedosiahli ani v európskej, ani v domácej politike. Tieto dve postavičky už narobili dostatočne veľa chaosu, hlavne drzá Ursula. Jediný záver z ich výletu do Číny je zreteľný a jednoduchý: európsku politickú „hudbu“ majú komponovať iní „skladatelia“ – múdrejší, schopnejší a skúsenejší. Prichádza ich čas…

AUTOR: Eugen Paľcev

ZDROJ

Upozornění: Tento článek je výlučně názorem jeho autora. Články, příspěvky a komentáře pod příspěvky se nemusí shodovat s postoji redakce cz24.news. Medicínské a lékařské texty, názory a studie v žádném případě nemají nahradit konzultace a vyšetření lékaři ve zdravotnickém zařízení nebo jinými odborníky.