Dag Daniš: 7 dní v kocke

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

1. Orbánove fondy

Po rokoch prímeria sa Orbánova vláda vracia k svojej starej konfliktnej podstate: k plánom na maďarskú expanziu a rekonštrukciu „Veľkého Maďarska“. Maďarská vláda zriaďuje kapitálový fond na skupovanie pôdy v susedných krajinách. Pre začiatok má byť vo fonde 400 miliónov eur, väčšinu budú tvoriť štátne zdroje.

Orbán sa nijako netají tým, že zámerom je expanzia a dominancia maďarských podnikov v strednej a východnej Európe. Je to napísané priamo v uznesení vlády.

Asi netreba podčiarkovať, že ide o citlivý problém, ktorý slovenská strana nemôže nechať len tak. Žijeme v ére, keď moc a význam štátov upadá. Rozhodujúce slovo a vplyv na spoločnosť majú vlastníci (najmä tí veľkí a dobre organizovaní). Vidíme to v IT a online sektore, v energetike a napokon aj pri pôde. Kto vlastní a platí, ten velí…

Ďalej: v prípade Slovenska nejde len o samotnú pôdu, ale nepriamo o oveľa viac – o zdroje vody. Tie sú práve v oblastiach južného Slovenska, o ktoré má záujem Orbánova vláda. Formálne sú síce vodné zdroje podľa zákona vlastníctvom štátu, v praxi to však funguje inak. Trhovo. Kontroluje a využíva ich aj ten, kto vlastní pozemky.

Orbánov fond je pritom len jedným z nástrojov na expanzívne plány Maďarska. Ďalšími sú krajanský zákon, ktorý ponúka maďarské štátne občianstvo menšinám v susedných krajinách. Alebo Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Teda: po budovaní právnych a politických väzieb majú nasledovať aj tie kľúčové – majetkové.

Slovensko zatiaľ reagovalo len mäkkým spôsobom. Korčok so znepokojením požiadal maďarskú vládu, aby plány, ktoré zasahujú do územia a jurisdikcie Slovenska, konzultovala.

Tá odpovedala pozitívne. Áno, budú nás informovať…

Toto však zjavne stačiť nebude. Odpoveď Slovenska by mala byť podobná ako pri tlakoch na dvojaké občianstvo. Teda rozhodná a tvrdá.

Samozrejme, skupovanie pôdy v rámci jednotného trhu EÚ je právne v poriadku. Problém však nastáva vtedy, ak sú v hre o domácu pôdu kapitálové fondy cudzieho štátu. Napríklad takého, ktorý mal v minulosti územné požiadavky. A ktorý, povedané slovami Orbána, „uskutočňuje znovuzjednotenie maďarského národa ponad hranice. Lebo budúcnosť nepozná hranice“.

Jedným z riešení by mohol byť zákon na ochranu pôdy a vodných zdrojov. Ten by mohol viazať vlastnícke práva k pôde na trvalý pobyt (ako to urobili Rumuni). A pri väčších korporátnych investíciách by mohol povoľovať len dlhodobý prenájom.

Jednoducho: Orbána treba občas vykázať do príslušných hraníc.

Tie sú pomerne jasné. Tvorí ich Dunaj.

2. Omyly o „kolektívnej imunite“

V Európe (aj na Slovensku) sa naplno rozbieha ďalšia kapitola pandémie. V slovenských nemocniciach je viac ako 700 pacientov s covidom, desiatky z nich sú na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo ventilácii.

Aktuálne dáta ukazujú mix dobrých aj zlých správ.

Začneme dobrou správou. Ukazuje sa, že smrtnosť koronavírusu je slabšia než minulý rok. Zrejme to bude kombináciou dvoch faktorov. Delta variant môže byť o niečo menej nebezpečný ako pôvodné kmene vírusu. A zaberať zrejme začína aj čiastočná imunizácia (do istej miery sú imunizovaní očkovaní plus tí, čo už prekonali covid).

Zlou správou je, že delta variant je vysoko infekčný a časť infikovaných potrebuje hospitalizáciu. Na Slovensku máme dnes v nemocniciach výrazne viac ľudí s covidom než začiatkom októbra pred rokom (vtedy bolo hospitalizácií trikrát menej).

Medzi správy zo šedej zóny patria tie o efektivite očkovania. Dáta potvrdzujú, že vakcíny poskytujú istý stupeň ochrany pred ťažším priebehom ochorenia. Väčšinu hospitalizovaných tvoria neočkovaní. Lenže – efektivita vakcín je slabšia, než sa pôvodne predpokladalo. Takmer 20 percent hospitalizovaných je plne očkovaných. Kapacity infekčných oddelení nemocníc by sa postupne napĺňali aj v prípade, ak by boli všetci Európania zaočkovaní (aj keď pomalšie a v menšej miere).

Hlavný problém je v tom, že vakcíny proti covidu – na rozdiel od iných vakcín – nezaručujú ochranu pred infekciou/ochorením a kolektívnu imunitu. Vedci, ktorí začiatkom roka spájali očkovanie s vytvorením kolektívnej imunity a definitívnym ukončením pandémie, sa mýlili.

Už v lete na to upozornil britský vedec Andrew Pollard: pri delta variante je kolektívna imunita založená na masovej vakcinácii nereálna. Platí to aj o krajinách s najvyššou úrovňou očkovania.

Jeho závery potvrdili aj štúdie a nové makroštatistiky zo 68 krajín: infekcia sa šíri bez ohľadu na rozsah očkovania. Podľa dát americkej CDC hospitalizácie rastú aj v skupinách plne zaočkovaných ľudí.

Autori štúdie zdôrazňujú, že vakcíny pomáhajú zmierňovať riziká, no neprinášajú očakávané riešenie. Úloha vakcín v boji s pandémiou by mala byť podľa nich prehodnotená a nanovo preskúmaná.

To isté platí o politike vlád. Navrhujú návrat aj k iným ako farmaceutickým preventívnym opatreniam (hygiena, odstupy, cenovo dostupné testovanie).

Autori štúdiu ukončujú optimisticky: dôležité je naučiť sa žiť s covidom, rovnako sa nám aj po sto rokoch darí žiť s rôznymi sezónnymi mutáciami španielskej chrípky.

3. Súd podržal vyšetrovateľov NAKA

Pred týždňom súd prepustil vyšetrovateľov NAKA z Čurillovho tímu na slobodu.

Toto rozhodnutie bolo očakávané.

O niečo viac prekvapilo jeho zdôvodnenie. Podľa súdu je stíhanie vyšetrovateľov neopodstatnené.

Je to príjemná informácia pre tých, ktorí dôverujú vyšetrovateľom veľkých káuz. A nepríjemná pre tých, ktorí dúfali, že najaktívnejší vyšetrovatelia NAKA ostanú izolovaní za mrežami.

Pre obe strany sporu je tu však jedno cenné poučenie: s väzobným stíhaním treba narábať zdržanlivo. Ak sa to s touto zbraňou preháňa, môže byť použitá proti komukoľvek, kto má tú smolu, že nie je dokonalý, v práci zašiel na hranu – a vytočil nejakého „svedka“.

Budeme vytrvalo pripomínať, že stíhanie podozrení zo zločinov má mať zelenú, no väzba má ostať krajným opatrením pre izoláciu nebezpečných zločincov. Nie manufaktúrou na výrobu priznaní. A následných udaní, ktoré slúžia ako priepustky na slobodu.

4. Pandora Papers

Prehľad zakončíme stručnou zmienkou o úlovkoch Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ). Investigatívci priniesli rozsiahle zistenia o daňových rajoch, schránkových firmách, zakrytých majetkoch politických lídrov či oligarchov. Prevažne tých z východnej časti Európy a sveta.

Pandora Papers odhalili utajené majetky Babiša na riviére, Putina v Monaku. A desiatok ďalších magnátov z Ruska, Ukrajiny, Ázie, Južnej Ameriky, Afriky…

Na práci ICIJ je pekné, že išla hlboko do finančného pozadia tých, ktorí zneužívali svoju moc. Táto práca je užitočná a jej závery treba vyšetriť.

Čo trochu zaráža, je jednostranné zameranie tímu na lídrov z periférie. Nie na tých z centra diania. V čase pandémie a jej zneužívania na osekávanie slobody v EÚ a Severnej Amerike by nezaškodilo, ak by sa odvážni investigatívci zamerali aj na vplyvné postavy Únie, Spojených štátov, Kanady, na prepojenia západných oligarchov a prominentov na farmaceutický priemysel, na investície a majetkové pozadie IT monopolov… O týchto témach sa toho veľa nedočítame.

Je to škoda.

Ak si dnes niečo zaslúži rozsiahlu medzinárodnú investigatívu a pozornosť, tak sú to miliardové – a skromne zdaňované – majetkové prírastky víťazov pandemickej krízy (Microsoft, Amazon, Google, Merck, Pfizer). A astronomické zdroje globálnej oligarchie.

Nie domce lokálnych populistov.