V lete sa končí mandát generálnemu prokurátorovi. Nástupca sa bude vyberať a voliť na jar. Budúci rok sa to isté zopakuje pri špeciálnom prokurátorovi.
Môžeme predpokladať, že zápas o nového generálneho prokurátora bude drsný. Zrejme ešte viac ako v roku 2011, keď tu boli podozrenia, že opozičný Smer mal v spojení s Kočnerom a Pentou vrhnúť všetky sily do odstavenia kandidáta koalície. A do zvolenia Trnku. Cez kúpených poslancov.
Otriasli vládou
Hoci Smer a jeho sponzori boli v opozícii, takmer im to vyšlo. Premiérka Radičová musela ísť na hranu – pohroziť demisiou, ak prejde Trnka. A aj tak dostal v tajnej voľbe najviac hlasov. Na zvolenie mu chýbal jediný…
Smer vtedy demonštroval silu. A schopnosť zatriasť parlamentnou väčšinou aj vládou.
Pripomíname, že v tom čase, pred deviatimi rokmi, Smeru, Kočnerovi a Pente ani zďaleka nešlo o všetko. Kauza Gorila ešte neexistovala, ministrom Smeru nehrozila basa. Len si chceli udržať kľúčovú páku v štáte. Prokuratúru.
Dnes je celkom zrejmé, že ľuďom zo Smeru a z jeho obchodného ide o viac. O krk. Bašternák a Kočner sú za mrežami. Ich politickí klienti dúfajú, že neprehovoria. Napríklad o tom, ako to bolo s firmami pre Kaliňáka s Počiatkom. Či s bytom pre Fica. A ešte viac dúfajú, že prokuártor Špirko sa nevráti k vyšetrovaniu rozkrádania 200 miliónov eur cez fiktívne tendre a DPH…
V roku 2011 zašiel opozičný Smer pri bitke o prokuratúru na hranu. Spojil sa s Pentou a Kočnerom, ktorý mal na starosti „kupovanie hlasov“.
Dnes bude musieť zájsť ešte ďalej. Môžeme predpokladať, že okrem poslancov opozície (Smer, kotlebovci) budú v tom istom šíku nastúpení aj oligarchovia, finančné skupiny, lobisti. A ich peňaženky. Bolo to tak v roku 2011. A takmer určite to tak bude aj teraz, keď ide mnohým o všetko.
Hrádza proti zločinu
Na druhej strane bojiska budú stáť Matovič, Sulík, Kiska a Kollár. Ak chcú uspieť, nutne budú potrebovať očistu generálnej a špeciálnej prokuratúry. Formálne majú pohodlnú väčšinu. No reálne to môže byť inak.
Borisa Kollára sme zámerne zaradili na koniec zoznamu protikorupčnej parlamentnej väčšiny. Pretože práve jeho strana by mohla byť najslabším článkom reťaze.
Bitky – hlavne tie, v ktorých ide o všetko – majú jednoduché pravidlá. Jedno z nich hovorí, že najväčší tlak bude na najslabšie miesto parlamentnej väčšiny.
Matovičovi môžeme veriť, že on tým slabým miestom nebude.
Sulíkovi môžeme veriť to isté. A Kiskovi tiež.
Ak niekde zabliká kontrolka pochybností, tak najskôr pri Kollárovi. Druhá strana to môže skúšať práve cez neho.
Boris Kollár
Politický profil Borisa Kollára ukazuje, že nikdy nemal problém hrať na dve strany. Hneď od nástupu Ficovej vlády v roku 2016 kollárovci deklarovali, že dôverujú vedeniu polície a prokuratúry. Konkrétne Čižnárovi. Keď Fico pred rokom nutne potreboval hlasy opozičných poslancov, napríklad pri kandidatúre na ústavného sudcu, keď presadzoval zmeny v ústavných pravidlách, kollárovci priskočili. A pomohli.
Teraz, keď budú kollárovci súčasťou vlády, sa ich zvyky hrať na dve strany môžu zmeniť. No nemusia. Boris Kollár sa cíti ako hráč. A hráči v politike nezvyknú staviť všetko na jednu kartu.
Pokiaľ ide o osobný profil Kollára, ten je podobný ako ten politický. Nastupuje do vlády, ktorá vyhlásila vojnu mafii. Na druhej strane – nikdy sa netajil s tým, že s mafiánmi „vyrastal“. A že s nimi udržiaval osobné vzťahy. Dôverne poznal viacerých z nich. Nie preto, že by bol aj on mafián. Nebol. Skôr preto, že má v povahe dobre vychádzať s jednou aj druhou stranou ihriska.
Môžeme očakávať, že ak bude „druhá strana“ niečo potrebovať (veľmi potrebovať), nezavolá Matovičovi ani Kiskovi či Sulíkovi, ale Borisovi Kollárovi. Aspoň pokusne.
Zbraň menom SIS
Netrúfame si radiť Matovičovi. Môžeme len poznamenať, že v boji, ktorý ho čaká, bude najdôležitejšie udržať jednotu parlamentnej väčšiny. A odrážať intrigy, resp. pokusy o jej rozkladanie. Jedna z kľúčových zbraní, ktorú by mal mať premiér pevne pod kontrolou, je tajná služba.
Nie preto, aby ju s nadšením používal proti iným. Preto, aby ju iní nepoužívali proti nemu. Napríklad obchodníci s informáciami, ktorí ovládajú SIS už roky.
Alebo tí, ktorí vynikajú v hrách na obe strany.
Matoviča čaká pri bitke o prokuratúru krst ohňom. Ak ním neprejde (ako sa to stalo Ivete Radičovej v roku 2011), skôr či neskôr skončí. Ak ním prejde, skončia tí druhí. Keď nie hneď za mrežami, tak aspoň v pozore. A s hrčou v hrdle.
Diskuze