1. Boj o SNS

Ešte pred pár rokmi by bolo hlboko pod úroveň serióznych médií, aby venovali pozornosť súkromnej komunikácii politika a volavky, ktorá na ňom pracovala. Otváranie súkromnej „pošty“ je neslušné. Výnimkou by mali byť len prípady, ktoré odkrývajú trestnú činnosť.

Je smutné, že nielen verejný priestor, ale aj volebná kampaň sa bulvarizujú týmto prízemným spôsobom. Problémom však v prípade komunikácie Danko – Zsuzsová nie sú médiá, ale Kočnerove archívy, ktoré sa stali súčasťou vyšetrovania. A vyplavujú tony špiny.

Aby sme boli k Dankovi spravodliví – jeho súkromná komunikácia by nikoho nemala zaujímať. Jadro problému nie je v tom, že si v minulosti písal či telefonoval so Zsuszovou, o ktorej zrejme veľa nevedel. Zsuszová podobným spôsobom kontaktovala aj Daniela Lipšica, Juraja Drobu či ďalších ľudí.

Zdroje z parlamentu hovoria, že nahrávky telefonátov Danka a Zsuzusovej mali byť len prvou časťou Kočnerovho plánu. Úlohou Zsuszovej bolo nielen komunikovať s Dankom, ale stretnúť sa s ním. Danko mal však dostať varovanie od zástupcu Penty, že ho rozpracovala Kočnerova volavka.

Po varovaní mal z plánovaného stretnutia so Zsuszovou vycúvať (čo naznačuje tretí telefonát, v ktorom bol odmeraný).

Ak majú tieto informácie reálny základ, Danko by mal vysvetliť, komu a za čo je vlastne zaviazaný…

Danka v tomto prípade neničia samotné nahrávky, ale ich pozadie. A Dankova komunikačná nemotornosť.

Problémy SNS majú širšie politické dôsledky: potápajú aj Roberta Fica, resp. jeho zámery blokovať nástup novej vlády. Ak sa SNS nedostane do parlamentu, Fico stratí posledného spojenca. A pre vlastnú stranu (a Pellegriniho) bude ešte väčším bremenom než dnes.

Preto sa Danka tak dôrazne zastal. Hoci ťažko povedať, či mu tým pomohol alebo uškodil.

2. Kmotríkov jackpot

Ďalším problémom Danka a SNS je podnikateľ Ivan Kmotrík. A jeho biznis roka: predaj nového futbalového štadióna vláde za nehoráznych 100 miliónov eur.

Pointa: investíciu riadil Kmotrík a jeho firmy. Zmluvným užívateľom štadióna aj komerčných priestorov bude Kmotrík. A štát to štedro zaplatí. Kmotrík bude sedieť aj na štadióne, aj na stovke miliónov eur.

Vláda zrejme prikývne.

Kmotrík chce za štadión o 23 miliónov viac, ako mal zmluvne dohodnuté. Čo asi nebude problém, lebo má dobre rozdané karty. V minulosti podporoval Danka a SNS (aj cez svoju televíziu TA3). Dankova strana po voľbách ovládla ministerstvo školstva a športu.

Kmotrík pošle faktúru za 100 miliónov. A ráta s tým, že Dankovi ľudia ju opečiatkujú a preplatia.

SNS síce nevie robiť politiku, no vie robiť biznis.

3. Čaputová v kampani

V nedeľu prezidentka Zuzana Čaputová diskutovala v relácii televízie Markíza Na telo. Teda: vstúpila do volebnej kampane.

Pri väčšine kontroverzných tém – dokonca aj pri otázke o účasti kotlebovcov vo vláde – prezidentka ukazovala vysokú mieru neutrality. Tvrdila, že o podobe novej vlády rozhodnú voliči a následne parlamentná väčšina. Kto ju získa, ten by mal vládnuť, bez ohľadu na možné výhrady hlavy štátu.

Toto sedí. Slovenská republika je parlamentná demokracia, kde sa vláda zodpovedá Národnej rade, nie prezidentovi. Možnosti hlavy štátu blokovať vymenovanie „neprijateľnej vlády“ existujú, no sú obmedzené.

Jediná strana, pri ktorej sa prezidentka neodvolávala na neutralitu hlavy štátu a vôľu voličov, bola Kiskova Za ľudí. Prezidentka zdôraznila, že Andrej Kiska je trestne stíhaný za daňovú kauzu a mala by problém vymenovať ho za prípadného premiéra.

To isté povedala o ambíciách Remišovej (resp. strany Za ľudí) obsadiť funkciu ministra vnútra.

Dodala, že jej výhrady by boli aktuálne hlavne v prípade, ak by bol Andrej Kiska obžalovaný.

Samozrejme, platí, že Kiskova daňová kauza je vážny problém. Upozorňovali sme na to už dlhšie vo viacerých komentároch.

Kiska bol už v roku 2014 informovaný daňovou inšpekciou, že výdavky na kampaň si nemôže účtovať ako náklady na podnikanie. Dane však jeho firma doplatila až po roku 2017, keď sa začalo vyšetrovanie. Po troch rokoch.

Výhrady voči politikovi, ktorý je stíhaný za daňový podvod, sú v poriadku.

Silne otázne je však to, prečo prezidentka prípad posunula do hypotetickej roviny, teda do možnej obžaloby, po ktorej by vraj Kisku nemohla vymenovať za premiéra (a Remišovú za ministerku). Pri stíhaní je predsa rozdiel medzi obvinením, ktoré odsúhlasil prokurátor, a obžalobou prevažne formálny (procesný).

Môžeme mať vážne pochybnosti o tom, či je úlohou prezidentky skúmať tento rozdiel a robiť z toho závery. Navyše predčasné. Pretože Kiska zatiaľ nie je ani kandidát parlamentnej väčšiny na premiéra, ani obžalovaná osoba.

Jedno z možných vysvetlení, prečo prezidentka v relácii Na telo šetrila kotlebovcov, no udrela na Kisku, je čisto politické. Kiska je dnes v kampani hlavným rivalom progresívcov.

Teda strany, ktorej hrozí pád blízko k siedmim percentám. A zároveň strany, ktorá platila Zuzane Čaputovej nákladnú prezidentskú kampaň.

4. Kočner a Trnka majú ďalší problém

Vo štvrtok NAKA opäť zasahovala v domoch a firmách Mariana Kočnera. A okrem toho aj v dome bývalého generálneho prokurátora Trnku.

Domové prehliadky súvisia s dvoma majetkovými kauzami, prepojenými na Kočnera. Obe dozoruje prokurátor Šanta.

V jednej ide o stašie zmenky za 1,3 milióna eur, cez ktoré Kočner zažaloval ako dlžníka firmu Sprint-Press. Kočner sa týmto spôsobom pokúšal získať majetok spoločnosti, najmä jej budovu v centre Bratislavy.

V druhej kauze sa vyšetruje rozpredávanie nehnuteľností (bytov) Kočnerovej firmy Správa a inkaso pohľadávok. Po tom, čo prokuratúra Kočnerovi zaistila časť majetku, začala jeho firma predávať byty v komplexe Urbanic. Výnosy z predaja bytov išli na účet Kočnerovej dcéry, ktorá sa predtým stala záložnou veriteľkou.

Vyšetrovatelia zároveň preverujú podozrenia, či v pozadí týchto prípadov nie je aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Ak by sa u Trnku našla časť chýbajúcich dokumentov z Kočnerových káuz, bol by to dôkaz, že bývalý šéf prokuratúry pomáhal zakrývať podvody.

V takom prípade by už nič nemalo brániť tomu, aby Dobroslava T. poučili o jeho právach a ubytovali v štátnom zariadení.