Definitívny dôkaz, že COVID-19 je menej smrteľný ako chrípka

O nebezpečnosti nového koronavírusu SARS-CoV-2 a závažnosti ochorenia COVID-19, ktoré vyvoláva, sa už od počiatku tejto pandémie vedú siahodlhé polemiky.

Kým štátne úrady a média hlavného prúdu zvyčajne strašia, mnohé nezávislé informačné zdroje už pomerne dlho naznačujú, že koronavírus vôbec nie je taký nebezpečný, ako to tvrdia oficiálne miesta.

Svetová zdravotnícka organizácia pred pár mesiacmi stanovila, že smrtnosť COVID-19, teda pomer počtu úmrtí k počtu nakazených, je 3,4%.

Celej situácii nepridáva na prehľadnosti ani skutočnosť, že smrtnosť vírusu sa v rôznych krajinách významne líši. Kým niekde je to hlboko pod 1%, sú aj krajiny, kde je smrtnosť 7% či viac percent.

Z čoho vyplýva rozdielna smrtnosť na COVID-19 medzi krajinami

Tu sme naznačili niekoľko faktorov, ktoré túto rozdielnosť vysvetľujú.

Ide hlavne o nasledovné faktory:

  • rozdielne štatistické vykazovania – teda či niekto zomrel „na“ koronavírus alebo iba „s“ koronavírusom, pretože mal ďalšie množstvo vážnych ochorení (komorbidít)
  • zaznamenávanie úmrtí len na základe príznakov, bez testov – aj také veci diali, hlavne vo Veľkej Británii a USA
  • rozdielnosť RT-PCR testov – niektoré môžu vykazovať vysoké percento falošne pozitívnych prípadov
  • rozdielnosť v miere testovania obyvateľstva – ak máte otestovaných málo ľudí, tak mnohé prípady nákazy nemáte v štatistike a tak vám miera smrtnosti môže vychádzať vyššia ako v skutočnosti je
  • rozdielna veková štruktúra obyvateľstva – Taliansko a Španielsko majú vysoký podiel starých ľudí
  • iná haploskupina – ide o genetické faktory imunity a odolnosti proti vírusu
  • rozdiely v znečistení vzduchu, a teda chorobnosti obyvateľstva na respiračné ochorenia – severné Taliansko a Wuhan majú veľmi znečistené ovzdušie
  • spôsob liečby – napríklad v USA mali finančnú motiváciu dávať čím viac ľudí na ventilátory, pričom kombinácia sedatív a ventilátorov mohla byť pre mnohých pacientov smrteľná
  • celková úroveň zdravotnej starostlivosti, mobilita obyvateľstva, sociálne zvyklosti a iné faktory

Ako vidíte, tých faktorov, prečo niekde zomiera pod 1% a niekde 7%, je pomerne veľa a dokážu naozaj spôsobiť obrovské rozdiely v smrtnosti na COVID-19.

Vývoj smrtnosti COVID-19 na Slovensku

Vyššie sme si povedali, ako to so smrtnosťou na nový koronavírus vyzerá vo svete. Každého však zrejme najviac zaujíma, aká je smrtnosť COVID-19 na Slovensku.

Pre tento účel sme vytvorili tabuľku, ktorá túto smrtnosť zaznamenáva po jednotlivých mesiacoch.

Je zaujímavé, že oficiálne miesta uvádzajú len denné a celkové prípady infikovaných a úmrtí, no vôbec neudávajú ten najdôležitejší údaj, ktorým pri každej infekčnej chorobe je smrtnosť.

Zrejme preto, že potom by sa tá pandémia už nezdala taká hrozná. Veď predsa počet prípadov nákazy, ak nikto nezomiera, je takmer nepodstatný údaj.

V našej tabuľke sme si to preto museli sami vypočítať. Vychádzali sme pritom z údajov na stránke WordMeter:

Uvedená tabuľka je zobrazená aj v pravom hornom rohu našej stránky, ak si článok pozeráte na počítači. Ak tento článok čítate na mobile, tak je potrebné prejsť dole, až za článok a komentáre.

Tabuľku budeme pravidelne aktualizovať, takže si môžete priebežne pozerať, ako sa situácia vyvíja.

Takže, ako je z tabuľky zrejmé, smrtnosť na COVID-19 bola najvyššia niekedy v apríli a máji a odvtedy postupne klesá (v júni bola síce nulová, ale vtedy bolo aj veľmi málo infikovaných). V auguste dosiahla 0,25%, teraz v septembri je zatiaľ na úrovni 0,31%.

Bežná chrípka má smrtnosť okolo 0,1%, takže 0,25 – 0,31% je asi ako taká silnejšia chrípka.

Ak to porovnáme s Českou republikou, tak vývoj je veľmi podobný. Od mája tam smrtnosť na COVID-19 tiež postupne klesá a v septembri je už na úrovni veľmi podobnej nám: 0,28%. A rovnako je tomu aj vo Veľkej Británii, Francúzku či Nemecku.

O dôvodoch tohto poklesu nebudeme teraz podrobne špekulovať, no zvykne sa uvádzať napríklad to, že vírus postupne slabne. Obľúbeným argumentom úradov je zasa tvrdenie, že teraz sa viac infikujú mladí, pričom na jar to boli starí ľudia a preto smrtnosť klesá.

My si myslíme, že je to tým, že teraz sa viac testuje a teda sa odhalí viac infikovaných, čo potom matematicky znižuje smrtnosť.

To však teraz nie je až také podstatné. Podstatná je reálna smrtnosť, preto čítajte ďalej a dozviete sa, že tá smrtnosť je v skutočnosti ešte oveľa menšia ako tých 0,25 – 0,31%.

Definitívny dôkaz o nízkej smrtnosti ochorenia COVID-19

Miery smrtnosti vyjadrené v predošlej kapitole majú jednu malú chybičku krásy, a to, že vychádzajú zo známych prípadov infikovaných, teda otestovaných.

Otázka preto je: Koľko ďalších ľudí bolo nakazených, no neboli testovaní, a teda ani nie sú v štatistikách?

Mnoho z tých ľudí o ochorení ani nemuselo vedieť alebo, aj keď boli chorí, tak si mysleli, že majú obyčajnú nádchu či chrípku a doma to vyležali.

Pre výpočet skutočnej smrtnosti by mali byť započítaní všetci infikovaní, nielen testovaní. Pri počte zomretých tento problém nebude, pretože každý nebožtík, ktorý mal respiračné ochorenie, tak bol testovaný na COVID-19.

Inými slovami, čitateľ zlomku (zosnulí) sa nám nezmení, no menovateľ (infikovaní) sa nám meniť bude. No a väčší menovateľ pri nezmenenom čitateľovi znamená menšiu hodnotu zlomku, čiže nižšiu smrtnosť.

Pomaly sa dostávame k jadru tohto článku. Nedávno totiž prebehla štúdia vykonaná laboratóriami Alpha medical v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera, v ktorej zisťovali prítomnosť protilátok na COVID-19.

Vyšetrili 10100 pacientov a zistili, že do konca leta (teda predpokladáme do 31.8.2020) zistili protilátky u približne 0,89% účastníkov štúdie. Ak by sme tento údaj rozšírili (extrapolovali) na celé Slovensko, tak 0,89% z 5,46 milióna obyvateľov Slovenska je 48600 ľudí, ktorí prekonali COVID-19.

Takže, k 31.8.2020 bolo na Slovensku 33 úmrtí a predpokladaných 48600 infikovaných. Ak si tieto dve čísla vydelíme, potom smrtnosť COVID-19 vychádza na: 0,07%

Záver

Áno, presne tak, milí čitatelia, ukazuje sa, že smrtnosť COVID-19 na úrovni 0,07% je nižšia ako bežná chrípka so smrtnosťou 0,10%.

Dôkaz poskytujú oficiálne a verejne dostupné údaje. Teda žiadne špekulácie, konšpirácie či dezinformácie. Len a len tvrdé fakty.

Prečo doteraz žiadnych štátnych predstaviteľov nenapadlo dať si dokopy dve a dve? Lebo potom by odpadol dôvod na celú tú hystériu a všetky tie „protipandemické“ obmedzenia? Niekoho zrejme baví šikanovať ľudí…

Takže oddnes, ak vám bude ktokoľvek tvrdiť, aký je nový koronavírus nebezpečný a smrteľný, tak mu/jej „obúchajte o hlavu“ tieto čísla. Smrtnosť COVID-19 podľa dostupných údajov je na Slovensku iba 0,07%, teda menej ako bežná sezónna chrípka!

Napsat komentář