Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Žijeme v turbulentných a nepokojných časoch. Svet okolo nás sa mení nevídanou rýchlosťou. Financializácia a digitalizácia svetovej ekonomiky za posledných 50 rokov zásadne zmenili globálnu rovnováhu síl na našej planéte.
Financializácia ekonomiky
Po tom, čo veľké banky na Wall Street dominovali globálnej #nance takmer storočie, na začiatku milénia zaujali ich miesta veľkí správcovia aktív. Desať popredných spoločností v tomto odvetví, ktoré vzniklo len za posledných 50 rokov, spravovalo v polovici roku 2022 viac ako 40 biliónov amerických dolárov, čo je zhruba toľko, koľko dohromady tvorí hrubý domáci produkt USA, Číny a Japonska, teda troch svetových najväčších ekonomík.
Okrem toho existuje historicky jedinečný proces koncentrácie: najväčší správcovia aktív BlackRock a Vanguard sa navzájom financujú ako hlavní akcionári a patria tiež medzi hlavných akcionárov šiestich z ďalších ôsmich najväčších správcov aktív.
Okrem toho má BlackRock Aladdin [1], jedinečný globálny systém na analýzu finančných údajov, ktorý používajú mnohé veľké korporácie a hlavné centrálne banky. Ich lídri, ako napríklad Federálny rezervný systém (Fed) a Európska centrálna banka (ECB), urobili z BlackRock vplyvného poradcu výmenou za prístup k jeho softvéru.
Digitalizácia svetovej ekonomiky
Druhým procesom, ktorý nás popri financializácii priviedol k súčasnej situácii, je digitalizácia globálnej ekonomiky. Hoci od založenia prvých IT gigantov Microsoft a Apple neuplynulo ani 50 rokov, toto odvetvie si teraz podmanilo celú planétu. Vďaka platformovej ekonomike[2] splodila úplne nové odvetvie podnikania, ktoré sa bleskovo rozšírilo po celom svete a uzurpovalo si bezprecedentnú trhovú silu.
Navyše, digitalizácia poskytla IT gigantom konkurenčnú výhodu, ktorá nikdy predtým neexistovala: Zachytením údajov a finančných tokov iných spoločností majú prehľad o svojom najvnútornejšom fungovaní, aký nemala žiadna spoločnosť pred nimi.
Tieto informácie im poskytli nielen neoceniteľnú vedomostnú výhodu oproti zvyšku ekonomiky, ale historicky zmenili aj pomer síl vo svete.
Peniaze a dáta hýbu svetom
Zatiaľ čo v minulosti platilo „peniaze hýbu svetom“, táto zmena znamená, že v súčasnosti „peniaze a dáta hýbu svetom“.
Keďže BlackRock a Vanguard sú stále medzi hlavnými akcionármi spoločností Apple, Alphabet a Microsoft a sami sa s niektorými z nich digitálne zlúčili (Aladdin bol nahraný do Azure Cloud od Microsoftu v roku 2021),
digitálno-finančný komplex vytvoril firemný kartel, ktorý prevyšuje všetko, čo kedy svet videl v karteloch a monopoloch
Vplyv tohto vývoja sa prejavil v dôsledku koronakrízy, ktorá sa začala v roku 2020. Takmer 200 vlád, bez ohľadu na všetky ostatné rozdiely a kontroverzie, prijalo takmer identické opatrenia, ktoré priniesli do digitálneho finančného komplexu historické zisky.
Či už ide o zablokovanie, karanténu, domáce vzdelávanie, domáce kancelárie, zavedenie QR kódov alebo vrátenie peňazí – zo všetkých obmedzení vždy profitovali digitálne korporácie a správcovia aktív, ktorí za nimi stoja.
Mocní v tieni: Outsourcovanie moci
Počas koronakrízy sa ukázala nielen sila svetovo dominantného kartelu, ale aj spôsob, akým túto moc uplatňuje. Veľkú časť svojej moci outsourcovala, aby mohla zostať vo veľkej miere nepoznaná v pozadí a nerušene ťahať za nitky.
To vytvorilo sieť organizácií, s ktorými môže vyvíjať tlak prostredníctvom širokej škály kanálov, šíriť cielené informácie alebo dokonca dezinformácie a manipulovať a riadiť ekonomiku a spoločnosť v jej záujme.
Ale kto sú tieto organizácie, ktoré slúžia ako nástroje kartelu? Okrem nadnárodných konglomerátov, ktorým dominuje digitálno-finančný komplex, sú to predovšetkým centrálne banky, ktoré sú od svetovej finančnej krízy závislé na Aladinových dátach a teda aj na BlackRock.
Špičkoví správcovia aktív sú teraz takí silní, že môžu posunúť ktorýkoľvek trh na svete akýmkoľvek smerom, a preto majú centrálne banky plne vo svojich rukách.
Ak by urobili nejaké rozhodnutia, ktoré by sa správcom aktív nepáčili, stačil by krátky, zámerne vyvolaný krach finančných trhov, aby sa vrátili späť na správnu cestu.
Týmto spôsobom možno dosiahnuť súlad aj s vládami. Grécko toho poskytlo názorný príklad v roku 2015. Keď hrozilo, že vyhrá voľby strana Syriza, ktorá je kritická voči úsporným opatreniam, ECB bez slávnosti prerušila krajine všetky finančné toky – s tým výsledkom, že po voľbách politici Syrizy urobili presný opak toho, čo sľubovali Grékom v predvolebnej kampani.
Digitálno-finančný komplex si okrem centrálnych bánk a vlád podmanil aj akademickú obec, najmä popredné svetové univerzity.
Dobrým príkladom je americká Univerzita Johnsa Hopkinsa, ktorá počas koronakrízy vypracovala štatistiky, na základe ktorých sa rozhodovalo o karanténe a obmedzeniach. Najvýznamnejším ústavom jej lekárskej fakulty je Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health, založená v roku 1916 s pomocou Rockefellerovej nadácie.
Od roku 2001 nesie meno po IT miliardárovi Michaelovi Bloombergovi, ktorý do roku 2022 daroval škole viac ako 3,5 miliardy dolárov.
Dokonca ani medzinárodné organizácie ako OSN a niekoľko jej podorganizácií ako detská organizácia UNICEF alebo Svetová zdravotnícka organizácia WHO nie sú v žiadnom prípade nezávislé.
Sú vo veľkej miere závislé od súkromných darcov, ako je napríklad medzinárodný farmaceutický priemysel, ktorý je zasa podporovaný digitálnymi korporáciami a správcami aktív.
Ani globálne finančné inštitúcie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF) nedokážu obísť túto moc. To sa prejavilo aj v koronakríze, keď bolo poskytovanie pôžičiek rôznym vládam spojené s dodržiavaním zdravotných pravidiel, ktoré prospeli ekonomike platforiem.
Médiá v službách moci
Nie je tomu inak ani s médiami. Ak sa pozriete na akcionársku štruktúru veľkých mediálnych skupín, aj tam sa vždy objavujú rovnaké mená. Aj tam, kde sa neobjavujú, má prsty digitálno-finančný komplex.
Napríklad mocná nadácia Billa a Melindy Gatesových, ktorá je finančne jednoznačne najsilnejšia na svete s majetkom okolo 50 miliárd amerických dolárov v roku 2022, každoročne udeľuje milióny po celom svete za „dobrú žurnalistiku“. V decembri 2018 napríklad nemecký spravodajský magazín DER SPIEGEL dostal dar vo výške viac ako 2,5 milióna dolárov.[3]
Vývoj Gatesovej nadácie tiež odráža trend, ktorý za posledných 20 rokov hral čoraz dôležitejšiu úlohu v globálnej mocenskej štruktúre – ukrývanie vplyvu ultrabohatej elity prostredníctvom čoraz väčšieho využívania nadácií.
Široká verejnosť stále vníma nadácie ako organizácie, prostredníctvom ktorých chcú obzvlášť úspešní ľudia z vďačnosti vrátiť spoločnosti niečo zo svojho bohatstva. Tento pohľad však nemá veľa spoločného s ich skutočnou funkciou. Moderné nadačné právo totiž vzniklo predovšetkým preto, aby sa bohatým ľuďom ľahšie vyhýbali platenie daní.
Nadácie ako zásterka moci
V posledných desaťročiach sa k tomuto cieľu pridal ďalší:
priamy vplyv na politiku, ekonomiku a spoločnosť, obchádzanie parlamentných či iných spoločenských štruktúr, takmer vždy prezlečené za dobročinnosť jedného alebo viacerých filantropov.
Konglomerát Open Society Foundations amerického miliardára a významného investora Georgea Sorosa, Nadácia Billa a Melindy Gatesových a Svetové ekonomické fórum (WEF) boli v tomto smere obzvlášť významné.
WEF tu zohráva osobitnú úlohu, pretože jeho príklad je vynikajúcou ilustráciou toho, ako bol parlamentarizmus v posledných desaťročiach čoraz viac narúšaný a odsudzovaný na neúčinnosť. Tento príbeh navyše ukazuje, že
chod sveta čoraz viac určujú nikým nevolené a verejnosti často takmer neznáme sily.
Aj tento príklad desivým spôsobom ilustruje obrovské nebezpečenstvo zneužívania moci v časoch rýchleho technologického prevratu.
Transhumanizmus WEF
Svet, najmä s podporou WEF, dospel do bodu, keď už nejde len o politické, ekonomické či sociálne zmeny, ale o transformáciu samotných ľudí, o ich splynutie s digitálnou sférou, nazývané aj „biodigitálna konvergencia“, alebo „transhumanizmus“.
Tento vývoj už v žiadnom prípade nie je v plienkach, ale už ďaleko pokročil a je presadzovaný vysokou rýchlosťou za chrbtom verejnosti. Ak by dosiahol svoj cieľ, nebolo by to nič viac a nič menej ako koniec evolúcie a úsvit epochy, v ktorej by bol zasahovaný proces stvorenia a sebaurčenie človeka by bolo nahradené vonkajšou kontrolou v záujem malej elity.
Kniha Ernsta Wolfa má pomôcť zabrániť takémuto vývoju. Koniec 1. časti. Čitateľom SKsprávy priblížime ešte tri diely z kapitol tejto investigatívnej knihy o pozadí skutočnej moci vo svete.
Kniha opisuje vzostup moci a vplyvu digitálno-finančného komplexu, ktorý si okrem centrálnych bánk podmanil aj vlády, akademické prostredie na čele s poprednými svetovými univerzitami a médiá, formujúce verejnú mienku. Autor upozorňuje, že ak sa pozriete na akcionársku štruktúru veľkých mediálnych skupín, aj tam sa vždy objavujú stále tie isté mená. Nakoniec do mocenskej chobotnice patria aj nadácie miliardárov a korporácií, ktorých úlohou je paradoxne ukrývať vplyv ultrabohatej elity, ktorá de fakto vlastní svet.
Kapitola I: Malé mestečko na brehu Ženevského jazera
Ak pôjdete autom zo Ženevy na sever popri brehu Ženevského jazera, po pár kilometroch sa dostanete do Kolína nad Rýnom, jednej z najkrajších komunít v západnom Švajčiarsku, kde žije asi 5000 ľudí. Panorámu mesta charakterizujú predovšetkým historické fasády štýlových vidieckych domov, ktoré si tam od konca 17. storočia stavali ženevské vyššie vrstvy.
Ak odbočíte na Route de la Capite, ktorá vedie súbežne s nábrežnou promenádou, po pár stovkách metrov po ľavej strane uvidíte honosnú vilu Diodati, ktorá je medzi fanúšikmi hororového žánru považovaná za akési pútnické miesto. V jeho izbách vtedy 18-ročná Mary Shelley napísala rukopis svojho literárneho celosvetového úspechu Frankenstein v chladnom lete roku 1816.[4]
Ak pôjdete trochu ďalej rovno, prídete k budove oproti golfovému ihrisku, ktorá # vôbec nie je v obraze: priestranná kubistická budova s tukovou strechou s obrovskými oknami a terasovitými podlahami, ktorej súčasná architektúra pôsobí ako provokácia v porovnaní so starým architektonickým štýlom miesta.
Štýlová prestávka má symbolický charakter, pretože od roku 1998 je sídlom organizácie, ktorá za posledných 50 rokov prešla historicky jedinečným vývojom a nastavila celosvetovo nové štandardy. Svetovému ekonomickému fóru (WEF), ktoré v roku 1971 založil nemecký profesor Klaus Schwab ako „Európske manažérske fórum“, sa v priebehu niekoľkých desaťročí podarilo stať sa jedným z najdôležitejších politických a ekonomických centier svetového diania, a teda jedným z najvýznamnejších mocenských centier našej doby.
Či už ide o nadnárodné korporácie, vlády, odbory alebo mimovládne organizácie – v popredných priemyselných krajinách a tiež v mnohých rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách
sotva existuje významná organizácia, ktorej vedúci pracovníci nie sú nejakým spôsobom prepojení s WEF.
Dvoma kádrovými workshopmi WEF „Global Leaders for Tomorrow“ a „Young Global Leaders“ prešli najvyšší politici a korporátni lídri zo všetkých kontinentov. Medzi jeho medzinárodnými partnermi je asi 1 000 veľkých korporácií s miliardovými obratmi a viac ako 10 000 ambicióznych mladých ľudí do 30 rokov sa v súčasnosti spájajú a pripravujú na kariéru v duchu WEF v rámci „Global Shapers“.
Každoročným vrcholom aktivít WEF je každoročné stretnutie, ktoré sa koná v Davose vo švajčiarskom kantóne Graubünden. Zvyčajne asi 2 500 vedúcich predstaviteľov podnikov cestuje, aby sa stretli s prezidentmi, hlavami vlád a zástupcami ultrabohatej elity, aby prediskutovali aktuálne problémy a dohodli sa a skoordinovali budúce stratégie.
Nadáciu dodnes vedie jej zakladateľ Klaus Schwab, ktorý stále drží opraty pevne vo svojich rukách a ktorého treba prinajmenšom od 80. rokov 20. storočia považovať za jednu z najvýznamnejších osobností súčasných dejín.
Ako sa však neznámemu nemeckému profesorovi podarilo katapultovať do takých nepredstaviteľných výšok, ako viesť švajčiarsku nadáciu a stať sa jednou z kľúčových postáv svetového diania? Má Klaus Schwab mimoriadne schopnosti, ktoré iní nemajú? Alebo existovali zvláštne historické okolnosti, ktoré podporovali jeho vzostup? A ak áno – ktoré?
Presne tieto otázky sa snaží preskúmať táto kniha. Na jednej strane osvetlí Schwabov pôvod a osobné aktivity a na druhej strane sa pokúsi odhaliť sociálne, ekonomické a finančné hybné sily, ktoré umožnili historicky jedinečný vzostup WEF.
Kniha Ernsta Wolfa má pomôcť zabrániť takémuto vývoju. Koniec 2. časti. Čitateľom SKsprávy priblížime ešte dva diely z kapitol tejto investigatívnej knihy o pozadí skutočnej moci vo svete.
AUTOR: Ernst Wolff
Překlad: S.S.
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi