Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Obyvateľom starovekej Eshnunny možno odpustiť, že nepochopili, prečo je regulácia cien škodlivá. Dnešní politici, ktorí majú výhodu poznania histórie a ekonómie, nemajú pre to žiadne ospravedlnenie.
V roku 1892 urobil francúzsky archeológ Henri Pognon historický objav niekoľko desiatok kilometrov severovýchodne od Bagdadu – masívny objav, ktorý skrývali ruiny starovekého mestského štátu Eshnunna.
Hoci ho vykopal až po desaťročiach iný archeologický tím pod vedením holandského egyptológa Henriho Frankforta, bol to jeden z veľkých nálezov storočia, ktorý odhaľoval tajomstvá mezopotámskeho mesta, ktoré bolo ukryté po tisícročia.
Medzi tajomstvami objavenými na klinových tabuľkách bolo, že Eshnunna používala cenové regulácie. Tento objav je pozoruhodný tým, že sa zdá byť najstarším historickým záznamom o určovaní cien úradmi.
Na tabuľkách bolo napísané:
- Cena za 1 kor jačmeňa [she’um] je 1 šekel striebra;
- Cena za 3 qa „najlepšieho oleja“ je 1 šekel striebra;
- Cena 1 seah a 2 qa sezamového oleja je 1 šekel striebra… Nájom za voz spolu s jeho volmi a vodičom je 1 masík a 4 seah jačmeňa. Ak je to platené striebrom, nájomné je jedna tretina šekela. Bude na ňom jazdiť celý deň.
Eshnunnove cenové regulácie o pár storočí prekonali Hammurabiho kódex (1755 – 1750 pred n. l.). Ide o slávnejší záznam zo starovekého Babylonu, ktorý bol „labyrintom cenových regulácií “, ako to vyjadril historik Thomas DiLorenzo.
To by mohlo vysvetľovať, prečo Prvá Babylonská ríša zanikla takmer tisíc rokov predtým, ako grécky básnik Homér vyrozprával príbeh o trójskej vojne. Cenové regulácie nefungujú a množstvo príkladov z histórie (rovnako ako základy ekonómie) to dokazujú.
Stručná história cenových regulácií
Starovekí Gréci nám možno dali Homéra a jeho úžasné príbehy, no trpeli rovnakou ekonomickou nevedomosťou ako vládcovia Eshnunny, pokiaľ ide o stanovovanie cien.
V roku 388 pred Kristom sa ceny obilia v Aténach vymkli spod kontroly – najmä preto, že aténski vládcovia mali neuveriteľne zložitý súbor nariadení o poľnohospodárskej výrobe a obchode, ktorý zahŕňal „armádu obilných inšpektorov“ vymenovaných za účelom stanovenia ceny obilia na úrovni, ktorú aténska vláda považovala za spravodlivú.
Trestom za vyhýbanie sa týmto cenovým nariadeniam bola smrť. Mnohí obchodníci s obilím sa čoskoro ocitli pred súdom a čelili takémuto osudu, keď sa zistilo, že „hromadili“ obilie počas človekom zámerne vytvoreného nedostatku (Deja-vú súčasnosť?).
Aténska ríša bola už minulosťou v čase, keď sa Rím pokúsil o vlastný systém regulácie cien o sedemsto rokov neskôr v oveľa väčšom meradle.
V roku 301 nášho letopočtu cisár Dioklecián schválil svoj edikt o maximálnych cenách, ktorý stanovil pevnú sadzbu na všetko od vajec a obilia po hovädzie mäso a odevy, ako aj mzdy robotníkov, ktorí tieto položky vyrábali.
Trest pre každého, kto bol pristihnutý pri porušení týchto ediktov, bola – uhádli ste – smrť. No a obchodníci reagovali na tieto nariadenia presne tak, ako by sa dalo očakávať.
„Ľudia už na trh neprinášali tovar, pretože zaň nemohli dostať primeranú cenu,“ napísal jeden historik.
Nie náhodou sa Rímska ríša čoskoro vydala rovnakou cestou ako ríša Aténčanov (hoci východná polovica ríše prežila ďalších tisíc rokov).
A potom je tu bývalá britská kolónia Bengálsko, ktorá sa nachádza v severovýchodnej Indii. Len málo ľudí si dnes pamätá na hladomor v Bengálsku v roku 1770, ktorý bol ohromujúci tým, že podľa odhadov počas neho zomrelo až 10 miliónov ľudí, čo je zhruba tretina jeho populácie.
O to zarážajúcejšie je, ako málo pozornosti vtedy udalosť vzbudila, teda aspoň vo vtedajšej londýnskej tlači.
Zatiaľ čo mnohí pripisovali hladomor monzúnom a suchu, ktoré sužovali región v rokoch 1768 a 1769, slávny ekonóm Adam Smith vo svojom diele The Wealth of Nations (Bohatstvo národov) správne poznamenal, že práve cenové regulácie, ktoré prišli potom, pravdepodobne zmenili nedostatok potravín na plne prepuknutý hladomor.
„Sucho v Bengálsku pred niekoľkými rokmi pravdepodobne spôsobilo veľmi veľký nedostatok. Niektoré nesprávne predpisy a neuvážené obmedzenia, ktoré uvalili služobníci britskej Východoindickej spoločnosti na obchod s ryžou, možno prispeli k tomu, že sa tento nedostatok zmenil na hladomor.“
Keď vláda v snahe napraviť nepríjemnosti z nedostatku, nariadi všetkým obchodníkom, aby predávali svoju kukuricu za rozumnú cenu, buď im bráni uviesť ju na trh, čo môže niekedy spôsobiť hladomor aj na začiatku sezóny, alebo, ak ho tam predsa len prinesú, potom umožní a aj povzbudí ľudí, aby ju skonzumovali tak rýchlo, že to pred koncom sezóny nevyhnutne vyvolá hlad.“
A nezabudnime na Francúzsku revolúciu, kde v roku 1793 vodcovia prerušili svoje utínanie hláv, aby schválili „Zákon všeobecného maxima“. Šlo o súbor cenových regulácií, ktoré obmedzili „vytláčanie cien“.
(Henry Hazlitt mal pravdu, keď zákon nazval „zúfalým pokusom kompenzovať dôsledky vlastného neuváženého a prehnaného vydávania papierových peňazí“.)
Americký historik Andrew Dickson White (1832-1918), spoluzakladateľ Cornellovej univerzity, vysvetlil dôsledky tejto politiky:
„Prvým výsledkom zákona o maximálnych cenách bolo, že sa použili všetky prostriedky na to, aby sa vyhli stanovenej pevnej cene, a farmári priniesli na trh čo najmenej produkcie,“ napísal White.
„To len zvýšilo nedostatok a pre ľudí vo veľkých mestách bol zavedený prídelový systém.“
Dôležité signály trhu
Našťastie dnes máme výhodu nielen poznania histórie, ale aj ekonomickej vedy, ktorá nám ukazuje, že cenové regulácie nefungujú. Základy ekonómie učia, že ceny sú dôležité trhové signály. Teda za predpokladu, že trh nie je deformovaný alebo manipulovaný nejakým iným spôsobom.
Vysoké ceny môžu byť pre spotrebiteľov priťažením, ale výrobcom signalizujú príležitosť na zisk, čo vedie k väčšej produkcii a investíciám. Spotrebiteľom tiež signalizujú, že tovaru je málo, čo povzbudzuje ľudí, aby ho používali menej.
Vezmite si benzín. Keď sú ceny 2 Eurá za liter, ľudia jazdia menej, ako keby cena bola 1,30 Eura za liter.
Vysoká cena zároveň signalizuje výrobcom príležitosť na zisk, čo podporuje investície do výroby prinášajúce optimalizáciu, čo v konečnom dôsledku vedie k nižším cenám benzínu. Ako niekedy hovoria ekonómovia, riešením vysokých cien sú vysoké ceny.
Umelo nízke ceny benzínu vysielajú nesprávne signály spotrebiteľom aj výrobcom. Nízka cena odrádza výrobcov od uvádzania paliva na trh a tiež povzbudzuje spotrebiteľov, aby používali viac paliva, pretože je umelo lacné – čo je recept na nedostatok benzínu neskôr.
(Poznámka: To sa potvrdilo aj teraz v Maďarsku, keď regulácia cien benzínu dlho nevydržala, lebo sa časom začal prejavovať jeho nedostatok.)
To je presne to, čo sa stalo v 70-tych rokoch 20. storočia po tom, čo prezident Nixon oznámil reguláciu cien benzínu. To viedlo k trvalému celoštátnemu nedostatku a masívnym frontám pred benzínovými pumpami.
Nixon pritom vedel, že jeho cenové regulácie budú katastrofou, ale aj tak ich zaviedol, pretože to voličom signalizovalo, že mu na nich záleží.
Gas lines from the 1970s after Nixon passed price controls. pic.twitter.com/VjylWfTO74
— Jon Miltimore (@miltimore79) September 9, 2022
Regulácia cien je späť
Dnes sa takmer všetci ekonómovia zhodujú v tom, že cenové regulácie sú škodlivé – no ani to nezabránilo, aby sa opäť zavádzali počas našich súčasných globálnych ekonomických otrasov.
Ako nedávno informoval portál Axios, cenové regulácie sú späť a už nie sú prežitkom zo 70. rokov. Krajiny G-7, ktoré čelia energetickej kríze, sa snažia vytvoriť kartel kupujúcich, ktorý by efektívne stanovil cenový strop pre ruskú ropu.
Táto schéma, rovnako ako všetky schémy regulácie cien, pravdepodobne zlyhá. Množstvo dôkazov ukazuje, že fixovanie cien zvyčajne toho málo dosiahne, teda okrem nedostatku, čiernych trhov a – v najhoršom prípade – smrti a hladomoru.
Obyvateľom starovekej Eshnunny možno odpustiť, že nepochopili, prečo bolo stanovenie ceny koru (vtedajšej mernej jednotky) jačmeňa vyjadrenej v šekeli striebra škodlivou politikou.
Dnešní politici, ktorí disponujú znalosťami z histórie a ekonómie, nemajú žiadne ospravedlnenie.
AUTOR: Jon Miltimore
Spracoval: Badatel.net
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi