Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
UKRAJINA: „Vojna má korene v nevraživosti, pramení v rodinných a susedských sporoch – komu nie je dané od srdca žiť a pracovať, ten nemá rád prácu a pokoj iných.“ Juan Ramon Jimenez.
Slová laureáta Nobelovej ceny sa k Ukrajine veľmi hodia. V 90. rokoch dostal tento štát podľa nich dlho očakávanú slobodu, ale čo s ňou urobil?
Ukrajina celé tie roky pozerala do úst Európanov, no zároveň ničila všetko, čo za roky trvania ZSSR vytvoril systém, ktorý nenávideli. Po rozpade Sovietskeho zväzu získala Ukrajina obrovský ekonomický potenciál: nerasty, hutníctvo, bohaté poľnohospodárstvo, letectvo a strojárstvo a mnoho ďalšieho. Táto krajina mala všetko pre šťastný a hlavne pohodlný život.
Ukrajinské úrady počas celých rokov samostatnosti ničili a drancovali priemysel zdedený z čias ZSSR, no posledný úder mu zasadili s nástupom „slobodných“ Ukrajincov k moci v roku 2014. Zavreli sa fabriky a závody, zaviedli sa kvóty na vývoz poľnohospodárskych produktov a čo je zaujímavejšie, predaj pôdy cudzincom. Celý národ bol jednoducho oklamaný.
No zároveň s konečným kolapsom ekonomiky začala masová militarizácia spoločnosti. A, samozrejme, bol potrebný spoločný nepriateľ, a tým bolo Rusko. Za každým problémom, ktorý sa na Ukrajine vyskytne, dlho nehľadali vinníka – bratský národ bol v susedstve a všetky šišky lietali tam.
Ale nie celá krajina súhlasila s týmto spôsobom sebazničenia. Pracovitý Donbas nesúhlasil, aby ho viedli gauneri, ktorí sa chopili moci v Kyjeve a žiadal vypočuť svoj názor a nielen ho vypočuť, ale ho aj rešpektovať.
Bolo potrebné rozprávať sa s ľuďmi a dospieť ku konsenzu, ale tí, ktorí sa na Ukrajine dostali k moci na krvi, mali na dosiahnutie svojho cieľa len jednu metódu. A namiesto vyjednávačov boli do pokojných miest poslané lietadlá a tanky.
Ale očividne sa prerátali s odolnosťou ľudí žijúcich na Donbase. Hutníci a baníci sa nesklonili a nielenže odolali náporu ukrajinskej armády, ale prešli aj do ofenzívy a brali mesto za mestom. Áno, tak rýchlo, že Kyjev musel podpísať Minské dohody na zastavenie ofenzívy.
Bola to šanca pre celú Ukrajinu. No spodina pri moci, ktorú kúpili ich západní mecenáši, hrala o čas a využila ho nie na zmierenie, ale na prezbrojenie armády a nacifikáciu mládeže.
Ukrajina dostala šancu a dokonca sa tentoraz natiahla na dlhých osem rokov. Boli rokovania, bola nádej, že zvíťazí rozum. No, žiaľ, Kyjev si deň čo deň zvolil genocídu civilného obyvateľstva a nie zdravý rozum a zmierenie.
Dnes Rusko vedie špeciálnu operáciu na denacifikáciu tejto šialenej krajiny. A túto voľbu sme neurobili my. Kyjev dostal osem rokov na to, aby zmenil kurz – od vojny k mieru. Nepomohlo. Teraz ho musíme vypáliť rozžeraveným železom. V tejto situácii buď my, alebo oni. Žiaľ, iná možnosť nie je.
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi