Medaily madam Čaputovej. Brežnev by jej závidel

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

Metálolapka

Keď hrdinský prenasledovateľ Fantomasa, francúzsky policajný komisár Juve (v podaní Louisa de Funésa) obdržal Rad čestnej légie, nezabudol sa zmieniť aj o zásluhách krásnej novinárky Heleny (snúbenice novinára Fandora), ktorej hruď označil za rovnako vhodnú k dekorovaniu vyznamenaním, ako je tá jeho. Netušil, že existuje ešte jedna, oveľa vhodnejšia hruď, ktorá priťahuje metále ako magnetická hora flotilu kapitána Sindibáda. Je to hruď našej neohrozenej prezidentky, pani Čaputovej, ktorej zbierka vyznamenaní začína pripomínať, čo do početnosti, sako generálneho tajomníka UV KSSZ Leonida Iljiča Brežneva.

Ešte sme si tento týždeň ani nestačili zotrieť slzy dojatia z toho, že pani prezidentka získala do svojej zbierky ďalšiu cenu, tentokrát podľa korporátnych médií „prestížnu“ Schwarzkopfovu európsku cenu, a už sa v piatok objavila ďalšia povzbudivá správa, že naša prvá dáma obohatí svoju zbierku o nový unikát – o cenu Cisára Otta I. Veľkého, povážte, ktorú udeľuje mesto Magdeburg. A to všetko v priebehu jedného týždňa! Pokiaľ by mal tento trend a frekvencia udeľovania cien pokračovať, či dokonca narastať, bolo by zrejme vhodné začať uvažovať o zriadení špeciálneho múzea, na štátne útraty, samozrejme, ktoré by uchovávalo túto vzácnu zbierku aj pre deti detí našich detí.

Z množstva odovzdaných ocenení je zrejmé, že globalistickí vládcovia počítajú s pani Čaputovou aj do budúcnosti. Tak ako dostali svoje zaslúžené trafiky Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, tak ju určite po odvoze na prezidentskú skládku dostane aj pani Zuzana. Avšak, frekvencia ocenení nasvedčuje tomu, že s osobou našej vrchnej vojenskej veliteľky sa počíta nielen v rámci plnenia zákulisných úloh, ako s Miklošom na Ukrajine alebo s Dzurindom v Bruseli, ale aj pri plnení nejakých bližšie nešpecifikovaných dekoračných úloh veľmi humanistického razenia.

Má k tomu všetky predpoklady. Objektívne musíme konštatovať, že estetický potenciál našej bojovníčky za demokraciu je oproti estetickému potenciálu Mikloša a Dzurindu na neporovnateľne vyššej úrovni. Avšak, na poníženie šarmu zmienených džentlmenov by stačila aj madam Šmotla odnášajúca pollitre v staničnej reštaurácii, takže zásluhy pani Zuzany určite nespočívajú len v tom, že poctivo konzervuje to, čím ju Hospodin obdaril. Niečo zaujímavé pre globalistických súdruhov musí obsahovať aj jej duša, ktorú nepochybne vlastní, ako nás učí aristotelovsko-tomistická náuka o všetkom živom, čo sa hýbe samo od seba.

Osoba pani Zuzany nedisponuje teda len pokladmi vonkajšími, ale ukrýva vo svojich útrobách aj poklady skryté, poklady ducha. A aké sú to poklady, o tom nás nezabudnú vždy poinformovať jej oceňovatelia pri odovzdávacom ceremoniáli.

Súdruhovia, za čo?

Toto oficiálne okienko do ideologickej šatne pani prezidentkinej duše nám umožňuje pohliadnuť zvedavým okom na uvažovanie tých, ktorí zmienené ceny vymýšľajú, prevádzkujú a udeľujú. Aké sú ich kritériá? Aké zásluhy na pôde štátovedy a štátoslužby sa vyžadujú od človeka, aby na neho kompetentní nahrnuli také množstvo ozdôb, že vianočnému stromčeku od závisti opadá ihličie?

Na základe opovržlivých vyjadrení aktérov roku 1989 voči dekoráciami prešpikovaným hrudiam súdruhov, a na základe ich odmietania ideologickej servilnosti, ako adekvátneho dôvodu k vyznamenaniu, by sme čakali, že príčinou dekorovania v tejto nesmierne demokratickej a pluralitnej spoločnosti, budú nejaké hmatateľné zásluhy na poli hospodárskeho rozmachu, kolosálneho rozvoja umenia a kultúry, vojenských triumfov či obetavosti pri službe trpiacim. Predstavujeme si osoby zanechávajúce za sebou krajinu pozdvihnutú na vyššiu úroveň, budovateľov opier a zakladateľov múzeí, vojvodcov zachraňujúcich vlastný národ alebo vyčerpaných tešiteľov zomierajúcich.

Nič také však pri odovzdávaní cien pre pani Zuzanu nezaznieva. Naopak, všetko pri dekoračnom „candrbále“ pripomína staré dobré časy komunistických papalášov. Pani prezidentka totiž dostáva svoje metále podobne ako oni za to, že – vyznáva tú správnu ideológiu.

Všetky verbálne omáčky, ktorými sa musí prebrodiť každý štátnik, pokiaľ chce s tantalovskou dychtivosťou dosiahnuť kýžené vyznamenanie, vykazujú pri oceneniach pani Zuzany unavujúco stereotypný charakter. Pristavme sa rovno pri tom najhorúcejšom vyznamenaní – Cene Cisára Otta I. Mimochodom, aby sme nezabudli, úprimnú sústrasť Vaše cisárske Veličenstvo. Navyše to odovzdávanie bude v Magdeburskej katedrále, takže kondolencie zasielame aj sv. Norbertovi z Magdeburgu, arcibiskupovi tamtiež a zakladateľovi premonštrátov.

Ale späť do krásnej prítomnosti! Tá správna studnica informácií, naša pravdovravná domáca agentúra TASR nám oznamuje motívy ocenenia. Zuzana Čaputová je totiž:

„Presvedčená Európanka s otvorenou mysľou (!), ktorá sa teší medzinárodnému rešpektu a uznaniu za hranicami Slovenska a zaujala jasný postoj voči ruskej agresívnej vojne na Ukrajine.“

Toľko starostka Magdeburgu, Simone Borrisová. Samozrejme, nezabudla pripomenúť ani ďalšie ideologické bonusy a získané body: údajné „dlhoročné úsilie Čaputovej pri obrane ľudských práv a právneho štátu“.

Vskutku, zásluhy nanajvýš pozoruhodné. Niečo podobné sa odohrávalo po roku 1970 pri deklarovaní toho správneho postoja k „vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR“. A tu nám nedá, keď je reč o správnych postojoch, prezidentoch a podobných druhoch, poddruhoch a rodoch, zmieniť nanajvýš kurióznu situáciu, ktorá sa odohráva počas tohto víkendu totkaj za hranicami našej drahej vlasti, v susedných krajinách Koruny českej.

V jednej osobe generála Pavla sa nám tam unikátne zhmotnili, podobne ako jin a jang v dokonalej dialektickej symbióze až dva „správne postoje“: pán generál v rámci svojej jedinej vlastnej substancie dokázal uchovať a prenášať v čase a priestore správny postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, ktorý deklaroval ako nadšený príslušník komunistickej kontrarozviedky, zároveň so súčasným správnym postojom k vstupu ruskej armády na Ukrajinu.

Tieto postoje sa v ňom nijako nebijú, nažívajú v dokonalej rodovej vyváženosti a bez ohľadu na orientáciu si adoptovali dve krásne deti – demokraciu a toleranciu.

Všetky prezidentkine vyznamenania

Vráťme sa opäť domov! Tu sú dôvody prečo dostala naša pani Zuzana (kam sa na ňu hrabe generál Pavel počtom vyznamenaní a estetickou hodnotou) Schwarzkopfovu cenu: „za výnimočné prispenie k európskemu porozumeniu a ideálom“. To všetko dochutené bežnou neomarxistickou frazeológiou definujúcou ocenenie: „Jej hlavnou misiou je podpora inklúzie menšín, zjednocovania Európy a boj proti extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbii.“

Všetky tieto uspávajúce frázy odverklíkovala pani Zuzana aj pri preberaní ceny a podriemkávajúcich dorazila biľakovskou floskulou: „Preto, ak v tejto dobe chceme naďalej chrániť demokraciu, musíme hodnoty, akými sú humanizmus a empatia, prenášať do nášho každodenného života a práce.“ Chýbalo už len rázne: „S Európskou úniou a USA na večné časy a nikdy inak!“ Za zmienku ešte stojí praktická stránka onoho chránenia hodnôt, ktorú tam pani Zuzana kolportovala – regulácia sociálnych sietí.

Ako zaiste už teraz uznáte, na zapojenie sa do krúžku zberateľov humanistických cien treba splniť viaceré úlohy, ale ako sme videli napr. aj pri Václavovi Havlovi, telesná krása nie je bezpodmienečne nutná. To hlavné je správna ideológia, to je nám už teraz dúfam jasné. Avšak, pokiaľ držiteľ správnych názorov oplýva navyše aj kladmi dekoračnými, je to zrejme o dôvod viac na to, aby sa s ním pri manipulovaní más počítalo aj do budúcnosti.

Preto má zrejme Zuzana Čaputová v zbierke napríklad aj Európsku cenu za politickú kultúru, ktorú prevzala vo švajčiarskej Ascone roku 2019, a to ešte ani nemala za sebou hrdinský boj proti covidu a za oslobodzujúce vakcíny. Túto cenu dostala, ako sama uviedla na Instagrame za to, že prispela k tomu, aby sa Slovensko vydalo na „cestu environmentálnej ohľaduplnosti, cestu spravodlivosti, humanizmu a solidarity“. Sladučké, však?

V novembri minulého roka si prevzala vo Frankfurte nad Mohanom Cenu slobody (zrejme sa už hodnotil aj jej boj za oslobodzujúcu vakcínu) za to, že:

„Ako právnička presadzovala občianske práva a ochranu životného prostredia na Slovensku. Ako prezidentka sa angažuje za mier a liberálnu demokraciu,“ ako uviedla oceňujúca nadácia. Haló, súdruhovia, živí i mŕtvi, spomínate si ešte, ako ste sa aj vy angažovali za mier a socialistickú demokraciu? A ani vás všetkých neocenili! Nuž ale na druhej strane musíme opäť konštatovať, že súdruhovia Družstevníček a Zváračko nevyzerali v montérkach tak podnetne a inšpirujúco.

A pokračujeme v krasojazde. V decembri 2022 udelili pani Zuzane obzvlášť pikantnú cenu – Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej. Áno, to bola oná esteticky síce menej vábna súdružka, ale zato ideovo zocelená tak, žeby jej mohla závidieť aj Dolores Ibaruri. Najmä srbskí občania, túžiaci teraz po nežnom náručí Európskej únie, na ňu spomínajú s neutíchajúcou láskou. Našej pani prezidentke odovzdal túto cenu Národný demokratický inštitút v USA. A začo?

„Za neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete,“ uviedol demokratický inštitút. A opäť: súdruhovia, spomínate si na svoju ideologickú „neochvejnosť“, za ktorú ste boli hodnotení?

Budovať a brániť buď pripravený! Vždy pripravený!

A to ešte stále nie je koniec! V roku 2016 to bola medzinárodná Goldmanova cena za životné prostredie, pričom pani Zuzana vtedy ešte ani nebola našou vrchnou veliteľkou. Avšak už vtedy vedeli naši globalistickí vládcovia, že sa na ňu môžu spoľahnúť. Bola to v každom prípade dobrá investícia. Pani Zuzana ich nesklamala. Vždy verne a dôsledne plnila svoje úlohy v spoločnosti, aj na pracovisku.

Preto jej môžeme nielen zagratulovať k ďalšiemu oceneniu, s nádejou, že nie je posledné, ale môžeme zároveň aj konštatovať, že súdružka prezidentka je:

V kolektíve obľúbená, zapája sa do politicko výchovnej práce na pracovisku aj v rámci svojho bydliska, má úprimný a kladný postoj k nášmu liberálno demokratickému zriadeniu a angažuje sa pri plnení úloh zjazdu Európskej komisie.

Voči kolegom je priateľská a iniciatívne im pomáha riešiť pracovné i rodinné problémy. Svoje ideovo-politické vedomosti si neustále dopĺňa a prejavuje záujem o dianie vo svete, uplatňujúc pritom v hodnotení medzinárodnej situácie zásady učenia súdruhov Masaryka, Marxa, Trockého, Reicha, Marcusa i ďalších klasikov neomarxizmu a pokrokového myslenia.

Vo vzťahu k nepriateľom mieru a liberálnej demokracie uplatňuje nekompromisné postoje založené na dôkladnej znalosti rodových a genderových princípov boja menšín proti majoritnému útlaku. Súdružka Čaputová pochádza z liberálneho prostredia a nemá príbuzných v imperialistickej cudzine, a to tak ruskej ako aj čínskej.

S náboženskou otázkou sa vysporiadala už v mladosti a ani ona, ani jej najbližšia rodina sa neangažuje v klerikálnom spoločenstve. Vo voľnom čase sa venuje propagácii vhodného oblečenia pre ženské liberálne pracovné kolektívy, rada číta moderných autorov, navštevuje galérie s moderným umením a angažuje sa v práci s mládežou vo Zväze mladých LGBT. Ku vstupu ruských vojsk na Ukrajinu zaujala ideovo správny postoj a informuje o ňom kolegov na pracovisku, aj v mieste bydliska.

Preto odporúčame súdružku prezidentku na udelenie vyznamenania Za výstavbu demokracie.

S pozdravom Svetu mier a Európskej únii zvlášť!

Podniková organizácia Zväzu slovensko-európskeho priateľstva pri Prezidentskom paláci v Bratislave, Hodžovo námestie (bývalý Dom pionierov, na bývalom Mierovom námestí).

Keď pôjdete od Hlavnej stanice po Štefánikovej ulici, zahnite doľava.

AUTOR: Branislav Michalka

ZDROJ