Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Tohto roku sa Munich Security Report 2024 vedie v ponurom tóne s veľmi krátkym podtitulom „Lose-Lose?“ (voľne Prehra – prehra). Avšak agenda i zameranie konferencie vyzneli vzhľadom na atmosféru, v ktorej prebiehali, skôr v duchu úpadku než osláv jej pôsobenia. Išlo najmä o to, že pozadie problémov, ktoré sú vo svete, vyznieva ináč, než ich prezentujú spravidla nadšení atlantisti, alebo tí, ktorí sú na ich strane.
Súhrnné závery z konferencie sa vzhľadom na jej pestrý charakter nerobia a asi by aj bolo veľmi ťažké zhrnúť ich. Uštipačne možno povedať, že cieľom konferencie nie je riešiť problémy medzinárodnej bezpečnosti, ale o nich viesť diskusie. V posledných rokoch sa však diskusia stáva čoraz jednostrannejšou.
Ak prehrá Západ, prehrajú všetci?
Objasnenie pohľadu správy na svet pod heslom Prehra – prehra si vyžaduje trochu širší úvod. V spojení s teóriou hier sa v esejistickom štýle uvádzajú štyri postupy (ako ináč, musia byť pomenované v angličtine) pri riešení konfliktov (vznešene označované aj za stratégie), ktoré v zjednodušenom výklade predstavujú:
– kooperačný postup (win-win, teda víťaz – víťaz). Strana (subjekt v konflikte) hľadá také riešenie, aby uspokojila svoje potreby, ktoré nebudú v protiklade s požiadavkami druhej alebo aj ďalších strán. Obrazne povedané, víťazmi takto riešeného konfliktu sú všetci.
– konfrontačný postup (win-lose, teda víťaz – porazený). Každá strana sa zameriava len na získanie toho, čo chce ona, bez ohľadu na záujmy druhej či aj ďalších strán. Záver je jasný: víťazstvo jednej strany je prehrou druhej či ďalších strán.
– podriaďujúci sa postup (lose-win, teda porazený – víťaz). Jedna strana (spravidla slabšia) sa podriaďuje požiadavkám druhej strany a snaží sa z toho získať výhody pre seba a vlastne sa vzdáva. Reálne vyhráva (získava) len jedna (spravidla silnejšia či aspoň asertívnejšia) strana a pre porazené strany to vraj nie je také zlé ani ponižujúce ako v prípade víťaz-porazený, lebo dopredu počítajú s tým, že nebudú víťazom.
– kompromisný postup (lose-lose, teda prehra – prehra, alebo porazený – porazený). Namiesto snahy o víťazstvo strany vzájomne zľavujú zo svojich požiadaviek a nikto nie je úplne uspokojený. Môže však ísť aj o vyhnutie sa riešeniu konfliktu alebo únik z neho. Krajným prípadom je vraj pomsta druhu, keď my nebudeme mať to, čo chceme, ani vám nech sa nič také neujde.
Po tomto úvode nám nedá neurobiť tri sarkastické poznámky.
Prvá poznámka je, že podriaďujúci sa postup („stratégia“) silne pripomína súčasné konanie vedenia EÚ (najmä Európskej komisie), ako aj väčšiny vlád v členských štátoch EÚ – „podriadime sa USA a NATO, lebo to nám prinesie výhody zaistenia obrany“. Aké to však má politické a ekonomické následky, na to sa nesmie pozerať a pre istotu (najmä v hlavnom mediálnom prúde) ani pýtať.
Druhá poznámka súvisí s tým, že napriek hlásaniu slobody názorov a iným demokratickým heslám sa dnes nesmie spochybňovať a tobôž kritizovať axióma o potrebe porážky Ruska vo vojne, ktorá nemá vojenské riešenie. Ak Rusko neprehrá, bude to podľa Západu prehrou celého (možno síce len „demokratického“) sveta. Zjednotený Západ so svojimi najvernejšími spojencami Japonskom a južnou Kóreou, vedený USA, však netvorí ani 15 % svetového obyvateľstva. Nevďačná väčšina sveta musí pochopiť, že jediným „víťazstvom“ môže byť len pokračovanie v medzinárodnom poriadku na základe pravidiel stanovených vo Washingtone. Podmienkou je však „eliminácia“ nielen Ruska, ale najmä Číny. A to, že ten poriadok nefunguje, by bolo potrebné v politicko-mediálnom hlavnom prúdu označiť za hoax.
Tretia poznámka je najhoršia, vlastne až surová. Najmä v súvislosti s postojom Západu k ukrajinskej kríze (zástupnej vojne USA s Ruskom), sa „niekde v EÚ“ občas vynára aj otázka, prečo je potrebné poškodiť Rusko, keď EÚ na to v dopláca. A to ešte ide aj o nesmierne ľudské obete a materiálne škody na Ukrajine, o ktorú sa bojuje. Lepší príklad na stratégiu „prehra – prehra“ asi nenájdeme. Už dnes je tých prehier na všetkých stranách konfliktu priveľa.
Stručne k obsahu správy na 60. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie
Z formálneho hľadiska treba oceniť invenciu, ktorú znovu prejavili autori Munich Security Report 2024, ako aj kvetnatý štýl, ktorým chcú vyjadriť neoliberálne nadšene zaujímavo a netradične, ale pohľad na problémy len zahmlievajú. Celá správa má aj s prílohami úctyhodných 126 strán.
Nevieme, kto z vodcov západného i nezápadného sveta a ďalších účastníkov konferencie si dá tú námahu, aby ju prečítal celú. Ide však asi len o materiál, o ktorom sa má vedieť, že existuje, ale jeho obsah účastníci konferencie poznať nemusia. Nie je v silách jednotlivca prejsť v krátkom čase všetky akcie konferencie, ale možno predpokladať, že na správu sa vo svojom vystúpení niekto z jej účastníkov odvolal len výnimočne. A tak text zaujíma asi len analytikov a mimovládnych aktivistov, ktorí v rámci konferencie, majúcej stály aparát a niekoľko organizačných zložiek (fór), získavajú „mediálne body“, ale najmä peniaze.
Správa pozostáva z predslovu, zhrnutia (Executive Summary), 8 častí, „potravy na premýšľanie“ a príloh. Jednotlivé časti správy tvoria (vzhľadom na štýl jazyka správy ide len o voľný preklad názvov):
1. Úvod Prehra – prehra (Sem je zaradený aj Mníchovský bezpečnostný index 2024.)
2. Východná Európa: Odtiene sivej zóny
3. Indicko-tichooceánsky región: posilnenie obrany
4. Blízky východ: Abrahámova nezhoda
5. Sahel: Opustené partnerstvo
6. Ekonomika: Vypnutý obchod
7. Klíma: Vyhrievaná atmosféra
8. Technológia: Odpojenie gordického uzla
„Potrava na premýšľanie“ obsahuje 12 kníh vydaných v USA a vo Veľkej Británii, 3 v Nemecku a 1 vo Francúzsku (v Inštitúte EÚ pre bezpečnostné štúdie). Akože ináč, všetky sú v anglickom jazyku. V atlantizme sa asi iný jazyk ako angličtina nemôže uznávať.
Doplníme, že autorský kolektív tvorilo 13 odborníkov z aparátu konferencie. Redaktormi vydania boli Tobias Bunde (riaditeľ výskumu a politiky aparátu konferencie) a starší výskumník Hertie School (z neštátnej nezávislej postgraduálnej školy pre správu vecí verejných so sídlom v Berlíne), Sophie Eisentraut a Leonard Schütte. Edičnú radu tvorili veľvyslanec a predseda konferencie Christoph Heusgen a Benedikt Franke, podpredseda a výkonný riaditeľ konferencie.
Vybrať z obsahu nejaký výstižný text, ktorý vyjadruje jeho ducha, je ťažké. Napriek nebezpečenstvu zjednodušenia tak urobíme a uvedieme zo zhrnutia dve dlhšie pasáže, z ktorých priam vanie studený vietor západného (neoliberálneho) nepochopenia diania v dnešnom svete a neochoty ustúpiť zo svojich tvrdení o nenahraditeľnosti poriadku založeného na pravidlách:
„Otvorený medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý sa objavil, umožnil „koláču“ globálnej prosperity podstatne rásť. Súčasné Zeitenwende (fráza používaná v nemčine, ktorá znamená bod otáčania – pozn. autora) však ukazuje iným smerom, lebo pesimizmus vytlačil optimizmus z ranej éry po studenej vojne. Uprostred narastajúcej geopolitickej rivality a globálneho ekonomického spomalenia sú kľúčoví aktéri v transatlantickom spoločenstve, v mocných autokraciách a na takzvanom globálnom juhu nespokojní s tým, čo vnímajú ako nerovnomerné rozdelenie absolútnych výhod medzinárodného poriadku.“ (s. 9)
„Namiesto reformy otvoreného medzinárodného poriadku založeného na pravidlách tak, aby lepšie plnil sľúbené vzájomné výhody, sa medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti uberá opačným smerom. Transatlantickí partneri a podobne zmýšľajúce štáty tak čelia zložitému balansovaniu. Musia investovať do obrany a odstrašovania, pričom selektívne obmedzujú snahu o vzájomné výhody na politicky rovnako zmýšľajúce štáty. Nesmie to však vyústiť do začarovaného kruhu, v ktorom sa neustále viac otázok zmocňujú obavy z nerovnakých výnosov a spolupráca s pozitívnym súčtom sa obmedzuje na čoraz menej štátov.“ (s. 11)
Namiesto dlhých analýz týchto textov by stačilo ich autorov opýtať sa, či šancu Zeitenwende nezneužili USA a aj Západ na rozšírenie svojho bohatstva a či vojny, ktoré rozpútali, neviedli za desaťročia k destabilizácii, ktorá dnes ohrozuje celý svet. A možno aj to, ako sa pozerať na „otvorený medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, ktorý je prešpikovaný stovkami sankcií proti tým, ktorí sú označení za „zlých“, lebo nesúhlasia s pohľadom Západu a dovolia si dokonca robiť to, čo nie je po jeho vôli.
Stručne o agende (programe) konferencie
Otvorenie konferencie bolo tradične v piatok o 13.00. Aktu sa ujal Christian Heusgen, ktorý v nedeľu konferenciu po 13.00 aj uzavrel. Na otvorení sa zúčastnil Markus Söder, predseda bavorskej krajinskej vlády.
Program konferencie (organizátori ho označujú aj ako agendu) bol tiež – tradične – veľmi bohatý. Základné okruhy tém boli globálne bezpečnostné hrozby, medzinárodný poriadok, regionálne konflikty a krízy a Európa vo svete. Regionálne sa pozornosť sústredila na Ukrajinu, Blízky východ a indicko-tichooceánsky priestor.
Celkovo sa konalo vyše 50 akcií rôzneho charakteru. Kľúčové problémy sa najdôkladnejšie rozoberali v panelových diskusiách, ktorých bolo viac ako 20, prípadne v hrách (komédiách – 8). Časté boli aj „spotlighty“ (voľne posvietenie si na problém, alebo problém v hľadáčiku – 11). Mali stručné názvy, a preto ich uvedieme: Sexuálne násilie ako zbraň, Korupcia, Spravodajstvo z otvorených zdrojov, Mierové operácie, Neutralita, Ochrana globálnych spoločných zdrojov, Reforma Bezpečnostnej rady, Haiti, Červené more, Budúcnosť Ruska, Balkán.
Špecifických bolo 9 okrúhlych stolov, na ktorých bola možná účasť len na pozvanie. Po dva večery boli „schôdzky pri nočných šálkach“.
Individuálny charakter mali konverzácie. Bolo ich 5 a vystúpili v nich viceprezidentka USA Kamala Harrisová, spolkový kancelár Nemecka Olaf Scholz, minister zahraničných vecí ČĽR Wang I, prezident Štátu Izrael Isaac Herzog a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
Konferencia sa stará aj o svojich nástupcov. Na viacerých akciách vystúpili účastníci fór Mníchovských mladých vodcov (Munich Young Leader) z predchádzajúcich rokov.
(Záujemcovia si môžu bližšie pozrieť videozáznamy, keď v programe kliknú na konkrétnu akciu. Z okrúhlych stolov záznamy nie sú k dispozícii.)
Zoznam pozvaných
Kvôli získaniu relatívne uceleného obrazu doplníme, že zoznam pozvaných na konferenciu na jej oficiálnej stránke má 33 strán. Podľa aktualizácie zo 16. februára to bolo vyše 950 osôb. Bolo medzi nimi 16 hláv štátov (prezidenti Azerbajdžanu, ČR, Fínska /novozvolený/, Ghany, Gruzínska, Guatemaly, Írska, Izraela /aj s manželkou/, Jemenu, Kolumbie, Litvy, Lotyšska, Severného Macedónska, Srbska a Ukrajiny, ako aj predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny). Z USA bola pozvaná viceprezidentka.
Predsedovia vlád boli z 21 štátov (Albánsko, Arménsko, Bangladéš, Barbados, Belgicko, Bulharsko, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Jemen, Katar, Kosovo, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Severné Macedónsko, Palestína a Slovinsko), ako aj z Faerských ostrovov, ktoré sú autonómnou súčasťou Dánska. Pozvaná bola aj predsedníčka Európskej komisie.
Spomenieme ešte generálneho tajomníka OSN; samozrejme, nemohol chýbať generálny tajomník NATO a predstavitelia významných medzinárodných organizácií.
Zo Slovenska bol pozvaný Marek Eštók, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ďalší traja Slováci boli pozvaní z titulu iných funkcií. Išlo o Miroslava Lajčáka ako zvláštneho zástupcu pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Maroša Šefčoviča ako podpredsedu Európskej komisie a Róberta Vassa ako prezidenta a zakladateľa GLOBSEC Bratislava.
Doplníme, že tradične najväčšie „delegácie“ boli z NSR a z USA, odkiaľ bolo pozvaných 10 senátorov. Na zozname boli desiatky ministrov zahraničných, obrany i z iných rezortov. Hojne zastúpení boli predstavitelia parlamentov, spravodajských služieb, podnikateľských kruhov a zástupcovia mimovládnych organizácií. Prišlo aj veľa generálov, diplomatov, novinárov, akademikov a i.
František Škvrnda: 60. Mníchovská bezpečnostná konferencia v roku 2024 bez osláv, ale v úpadku | 2. časť
Napíšeme niečo politicky málo korektné. Organizátori sa snažia nájsť čo najviac renomovaných vystupujúcich, aby akcia mala mediálny „cveng“ (záujem i ohlas). Vystupujúci využívajú akciu aj na svoju prezentáciu. Je dobré, že sme sa tu zišli a porozprávali sa, aby sa o nás viac vedelo a už sa tešíme na ďalšiu podobnú akciu.
Na známu tézu Karla Marxa o Feuerbachovi „filozofi svet len rôzne vykladali, ide však o to, zmeniť ho,“ si takmer nikto (možno s výnimkou ojedinelých účastníkov z ČĽR) na konferencii nespomenie (veď medzi nimi sú len výnimočne profesionálni filozofi, aj keď K. Marx to myslel širšie). Zmena pomerov vo svete by znamenala pre organizátorov i prevažnú väčšinu účastníkov veľa starostí i oslabenie a možno aj stratu súčasného postavenia.
Plynú z toho dve ponaučenia, skoro ako bájkach, ktoré však majú politický charakter. Prvé je, že nevadí, že svet je iný, ako ho vidia organizátori, lebo pre nich stačí taký, ako ho vidia. A to druhé, prečo by sa mal svet meniť, keď atlantisti sú v ňom v menšine, a za nič nechcú dovoliť pomery, v ktorých nebudú vládnuť.
Fungovanie široko koncipovaného pôsobenia konferencie, v rámci ktorej sú aj iné akcie ako len každoročne vo februári v Mníchove, vyžaduje veľa peňazí. Medzi partnermi a sponzormi konferencie je uvedených 90 štátnych i súkromných subjektov. Na prvých miestach sú tri spolkové ministerstvá zahraničných vecí, obrany a hospodárskej spolupráce a rozvoja. Uvidíme, aký bude Globsec Bratislava 24. – 26. mája 2024 bez vládnych financií a podpory.
Atmosféra na konferencii je konfrontovaná so skutočnosťou, ktorá je iná, ako sa vykresľuje. Organizátori konferencie však chcú, aby sa vo svete stále ozýval silný hlas slabnúcich atlantistov. S predstaviteľmi iných názorov sú preto ochotní diskutovať čoraz menej. Nechuť ku kritickej diskusii sa podľa pozvaných osôb prejavila nielen voči Rusku, Bielorusku, Iránu a pod., ale aj doma voči Alternatíve pre Nemecko, ktorá je zastúpená v Bundestagu. Pozvaný nebol nikto ani zo strany Ľavica, zastúpenej tiež v Bundestagu, ktorá sa však rozštiepila. A to že v Bundestagu sú aj zástupcovia novej strany Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), je lepšie si ani nevšimnúť, lebo však ktovie, čo všetko by mohli narozprávať.
Ku konferencii už patrí aj „akademicky“ manipulatívny spôsob hodnotenia, ktorý má dokazovať, že pohľad jej organizátorov na svet je podložený aj vedeckými argumentmi. Slúži na to Mníchovský bezpečnostný index, ktorý sa spracováva od roku 2022.
O Mníchovskom bezpečnostnom indexe 2024
V tohtoročnom Indexe sú výsledky prieskumu na základe zberu údajov od 24. októbra do 16. novembra 2023 v 12 štátoch (v siedmich z G7, štyroch 4 zo skupiny BRICS /bez Ruska/ a v niektorých vybraných otázkach aj na Ukrajine). Zber údajov vykonali dôveryhodní a renomovaní partneri pre prácu v teréne v súlade s kódexom Európskej spoločnosti pre prieskum názorov a trhu (nebudeme pátrať, ako zbierali údaje v niektorých štátoch mimo Európy).
Z každého štátu bola vybratá vzorka 1 000 ľudí podľa stratifikovaných kvót pre pohlavie, vek, bydlisko, formálne vzdelanie a príjem tak, aby zabezpečila reprezentatívnosť výskumu. Štatistická odchýlka môže byť 3,1 %. Index nechceme úzkoprso ohodnocovať, ale vzorka 1 000 osôb „vypovedá“ ináč v Indii a Číne (kde ich je viac ako 1,4 mld.) ako v Kanade (viac ako 38,5 milióna) či Taliansku (necelých 59 mil.). Na Ukrajine sa podľa údajov na webovej stránke Worldometer (https://www.worldometers.info/world-population/population-by-country/) odhadoval počet jej obyvateľov na viac ako 36,5 mil.
Skúmal sa názor respondentov na 31 vybraných rizík. Ide o výber zo súboru známych rizík, ktorý sa skúma v rôznom rozsahu a v indexe si ho prispôsobili. Uvedieme z nich len to, že bolo medzi nimi 5 štátov (Čína, Irán, KĽDR, Rusko a USA) a EÚ. Respondenti mali odpovedať na 5 otázok: ako sa vníma veľkosť rizika pre štát, aká je miera hrozby rizika, ako sa zvýši alebo zníži riziko v nasledujúcich 12 mesiacoch, aká veľká by bola škoda, keby sa riziko naplnilo a ako je štát na riziko pripravený.
V správe sa na základe týchto 5 otázok formálne matematickým výpočtom zostavil rebríček vnímania hrozieb od 0 do 100 bodov. Výsledky sa vyhodnotili súhrnne pre celý súbor a aj zvlášť v každom skúmanom štáte.
Jadro prieskumu vychádza z názoru, že ruská vojna proti Ukrajine znamenala pre štáty G7 „Zeitenwende“. Existujú však už náznaky, že vnímanie rizika Ruska sa zmierňuje. Rusko bolo v Indexe 2022 (robil sa v novembri 2021) na 15. mieste až za Čínou, ktorá bola jedenásta. V Indexe 2023 sa Rusko stalo najväčším rizikom (Čína bola na 10. mieste). V Indexe 2024 bolo Rusko na 4. mieste (Čína na jedenástom). V štátoch G7 najviac kleslo v Taliansku na 12. miesto. Takmer všetky ukazovatele o rizikách súvisiacich s ruskou vojnou proti Ukrajine klesli, čo naznačuje, že ani v tejto nevyváženej vzorke sa nepovažuje za najväčšie bezpečnostné riziko vo svete. Narastajú však obavy respondentov z netradičných rizík.
O najväčších rizikách podľa Mníchovského bezpečnostného indexu 2024
V Indexe 2024 sa „vypočítalo“, že respondenti považujú za tri najväčšie riziká extrémy počasia a lesné požiare, kybernetické útoky proti krajine a ničenie prirodzených biotopov. Na konci rebríčka sa ocitli riziká pandémie korony, USA a EÚ. Aké dojemné…
Na získanie ucelenejšieho obrazu doplníme, ktoré riziká sa v jednotlivých skúmaných štátoch (údaje z Ukrajiny v správe nie sú súhrnne uvedené) považovali za najväčšie:
G7
– Kanada: extrémy počasia a lesné požiare; ničenie prirodzených biotopov; Rusko.
– Francúzsko: radikálny islamistický teror; masová migrácia ako dôsledok vojen a klimatických zmien; klimatické zmeny v celku.
– Japonsko: Rusko; Čína; kybernetické útoky proti krajine.
– Nemecko: masová migrácia ako dôsledok vojen a klimatických zmien; radikálny islamistický teror; kybernetické útoky proti krajine.
– Taliansko: extrémy počasia a lesné požiare; klimatické zmeny v celku; ničenie prirodzených biotopov.
– USA: kybernetické útoky proti krajine; polarizácia spoločnosti; Čína.
– Veľká Británia: Rusko; ničenie prirodzených biotopov; kybernetické útoky proti krajine.
BRICS (bez Ruska)
– Brazília: extrémy počasia a lesné požiare; klimatické zmeny v celku; ničenie prirodzených biotopov.
– ČĽR: kybernetické útoky proti krajine; klimatické zmeny v celku; USA.
– India: klimatické zmeny v celku; kybernetické útoky proti krajine; ničenie prirodzených biotopov.
– Juhoafrická republika: prerušenie dodávok energie; ekonomická alebo finančná kríza v krajine; nedostatok potravín.
O zameraní diskusie na konferencii
Na webovej stránke konferencie boli ako hlavné témy tohtoročného programu stanovené: obrana, globálny poriadok, ľudská bezpečnosť, udržateľnosť a technológia. Každá akcia bola zaradená do niektorej z týchto oblastí.
Podať prehľad, v ktorom by sa usporiadane zaradili akcie v jednotlivých hlavných témach, by bolo už len vzhľadom na ich názvy komplikované. Znovu pri tom oceníme invenciu organizátorov. Má to však odvrátenú stránku. V takto široko, esejisticky koncipovaných akciách sa dá povedať kdečo, ale nikto neočakáva prevratné ani zásadné novoty, ktoré by mali zmeniť chod sveta. Poniektorí vystupujúci sa chcú zaskvieť aj svojou originalitou. Zameriame sa preto len na „klasifikáciu“ akcií z regionálneho hľadiska. Samozrejme, rôzne sa ich dotýkali aj všeobecné, „predmetné“ témy napr. klimatické (environmentálne), globálne pôsobenie krízových javov, dezinformácie, migrácia a pod.
Do popredia sa v regionálnom pohľade, aj na úkor atlantizmu (viceprezidentka USA K. Harrisová mala pred nie príliš naplnenou sálou asi 20 minútové vystúpenie, po ktorom ešte necelých 10 minút diskutovala s moderátorom Ch. Heusgenom), dostala téma bezpečnosti Európy v širšom chápaní, ktorá sa prelínala so situáciou na Ukrajine. Túto atmosféru posilnili aj záležitosti okolo smrti ruského disidenta Alexeja Navaľného vo väzení a ukrajinská strata mesta Avdijevka (V. Zelenskyj za ňu považoval zodpovedných západných spojencov, lebo nedodali zbrane a svojím zvláštnym štýlom znovu požadoval čo najskôr a čo najviac nových dodávok kvalitných zbraní). Viedlo to až k bizarnej akcii, ktorá má charakter arogantného zúfalstva. Podľa nemeckého časopisu Bild niektorí účastníci konferencie pripravili večierok „Noc slobody“, na ktorom sa o. i. malo pripiť proti Putinovi (Prosit gegen Putin!).
V téme bezpečnosti Európy išlo najmä o 8 akcií. Boli to 4 panelové diskusie (budovanie obrannej únie v náročných časoch; ciele v oblasti vzťahov EÚ a jej partnerov; rozširovanie EÚ; budúca geopolitická agenda EÚ), 3 okrúhle stoly (európska jadrová bezpečnosť po „Zeitenwende“; vyplnenie výpadku v európskej obrannej produkcii; zvýšenie ochrany: farebnosť šedých zón v európskom susedstve) a konverzácia nemeckého kancelára O. Scholza.
Ukrajine sa priamo venovali 4 akcie. Boli 2 panelové diskusie (O výhre v budúcnosti Ukrajiny a transatlantickej bezpečnosti; Boj proti únave: pre víťazstvo Ukrajiny treba urobiť všetko) jedna hra (O komplexnom pláne obnovy Ukrajiny) a konverzácia prezidenta Ukrajiny V. Zelenského. Vo svojom vystúpení, ktoré malo necelých 20 minút a čítal ho z papiera, nepovedal nič nové, ale aj tak vyvolal veľký potlesk obecenstva. Do ukrajinského bloku zaradíme aj „posvietenie si na problém“ budúcnosti Ruska.
Okolo Ukrajiny sa objavila až akási skľúčenosť. Prezidentka Nemeckého Marshallovho fondu (The German Marshall Fund of the United States) Heather Conleyová povedala, že vyhliadky Ozbrojených síl Ukrajiny v tomto roku sú chmúrnejšie, ako boli vlani. Prezident ČR zas uviedol, že v súčasnosti Rusko vyrába viac nábojov ako EÚ a USA spolu. Predseda Vojenského výboru NATO, holandský admirálporučík Rob Bauer pripustil, že vlani bolo NATO pri hodnotení vývoja situácie na Ukrajine príliš optimistické a vyzval ho k ostražitosti, aby sa na základe toho, čo sa aktuálne deje, nestalo príliš pesimistickým. Tieto a im podobné politické postavy v NATO a v jeho členských štátoch odmietajú pripustiť skutočnosť, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Podporujú ich v tom najmä neoliberálni politici. Zopakujeme aj známu skutočnosť, že v časti najmä odborných kruhov vyvoláva znepokojenie, že Západ vedený USA nemá „plán B“, čo však na konferencii nezaznelo.
Veľká pozornosť sa tradične venovala aj Blízkemu východu, tentokrát najmä v súvislosti s vojnou Izraela s Hamasom (podľa vyjadrení Benjamina Netanjahua mala skončiť zničením Hamasu za niekoľko týždňov, ale trvá piaty mesiac a jej skoré ukončenie nie je vo výhľade). Nastolili sa aj problémy, ktoré v súvislosti s touto vojnou vznikajú i v iných štátoch.
Spomenul sa aj región Sahelu, ktorý sa na konferencii objavuje tiež už dlhšie. Obavy vyvoláva oslabujúca sa pozícia Západu v regióne, v poslednom čase najmä Francúzska.
No a čo by to bola za „atlantická“ akcia, keby sa nespomenul aj problém indicko-tichooceánskeho regiónu. Možno sa len diviť európskym politikom, že pri svojich problémoch, na ktoré poukazovali, nedajú pokoj ani regiónu na „opačnom konci sveta“.
Trochu o mediálnych ohlasoch
„Maxifóra“ typu mníchovskej konferencie sú premyslene informačne „zabezpečené“ a majú aj mediálnych partnerov. A v tomto prípade ich je niekoľko: Deutsche Welle (nemecká verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť na vysielanie do zahraničia so sídlom v Bonne), Eurovision News (sieť verejnoprávnych médií, ktorá pôsobí vo viac ako 50 štátoch v rámci Európskej vysielacej únie /European Broadcasting Union/ so sídlom v Le Grand-Saconnex (pri Ženeve), Foreign Affairs (časopis v USA, ktorý vydáva Výbor pre zahraničné vzťahy /Council on Foreign Relations/, s hlavnou redakciou v New Yorku), Foreign Policy (časopis v USA so sídlom redakcie vo Washingtone), ntv (televízny spravodajský kanál so sídlom v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa považuje za prvý nemecký spravodajský kanál) a YouTube. Bayerischer Rundfunk pôsobil ako hostiteľská spoločnosť.
V USA sa na propagácii konferencie podieľa „spolupracujúca“ organizácia The American Friends of the MSC. Podľa zákonov USA má štatút charitatívnej organizácie (čuduj sa svete – pozn. autora).
Z množstva ohlasov na konferenciu vyberieme len tri veci v širších súvislostiach. Podľa správy agentúry Reuters bola nevypovedanou témou konferencie „hrozba Trumpa“. Na jej pozadí sa, momentálne horúci kandidát na post nového generálneho tajomníka NATO dosluhujúci holandský predseda vlády Mark Rutte vyjadril, že nie je vylúčené ani ďalšie zvýšenie vojenských výdavkov členu paktu na 3 %, a to ešte nemusí byť konečné. O možnom zvýšení vojenských výdavkov, ale len všeobecne, hovorili aj iní európski politici.
Mnohými médiami prebehla správa, že V. Zelenskyj sa po svojom stretnutí s K. Harrisovou vyjadril, že ak USA nebudú podporovať Ukrajinu, prestane ich považovať za strategického partnera. Dodal však, že zatiaľ sa tak neuvažuje. Zdá sa, že renomé V. Zelenského vzhľadom na štýl i obsah jeho vyjadrovania v médiách upadá, hoci pri verejných vystúpeniach tak, ako aj v Mníchove, mu obecenstvo nadšene tlieska.
Riaditeľka talianskeho Inštitútu medzinárodných vzťahov (Istituto Affari Internazionali) v Ríme Nathalie Tocciová o konferencii povedala, že na nej bolo veľa slov, žiadne konkrétne záväzky a nič inšpirujúce. Uviedla, že Kamala Harrisová bola prázdna, O. Scholz kašovitý a V. Zelenskyj unavený (pozri As Putin Threatens, Despair and Hedging in Europe, By David E. Sanger and Steven Erlanger, New York Times, Feb. 18, 2024
Záverom
Mníchovská konferencia sa zaoberala horúcimi témami bezpečnosti vo svete, ale neodznelo na nej nič, čo by si zaslúžilo zvláštnu pochvalu. Už niekoľko rokov sa rokovanie točí okolo problémov, ktoré nastoľujú jej organizátori privierajúci oči pred zmenami vo svete a úroveň diskusie upadá. Nejde ani tak o obsah, lebo stále sú tam aj zaujímavé myšlienky, ale z hľadiska riešenia problémov sveta. Aj teraz sa nad konferenciou vznášala zaťatá pozícia odporu k zmene medzinárodného poriadku založenom na pravidlách, ktorý však nefunguje. Ide aj o dôkaz toho, že Nemecko a vedenie EÚ sa podivne príliš poddávajú neoliberálnemu a agresívnemu tlaku Washingtonu i NATO, čo sa škodlivo prejavuje vo viacerých oblastiach.
Veľký volebný rok 2024, ako ho označujú západné médiá hlavného prúdu, môže priniesť nejaké zmeny. Aké však budú, to sa dnes vo svete plnom chaosu, málokto odváži predvídať. Možno aj preto bola konferencia radšej zdržanlivejšia, hoci na renomé jej to nepridalo.
ZDROJ: Nové slovo
AUTOR: František Škvrnda
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi