Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SLOVENSKO: Predkresťanské zvyky starých Slovanov sú zahalené storočiami kresťanstva. Aj naši predkovia v tomto období mali viac ako inokedy na pamäti svojich zosnulých. Nepripomínali s všetkých svätých či Dušičky, ale Zádušnice.
Manizmus
Tento fenomén bol pre našich prapredkov veľmi dôležitý. Manizmus vlastne znamená uctievanie mŕtvych a podľa niektorých religionistov práve toto bola jedna z prvých foriem náboženstva na planéte.
Rozvíjal sa v podmienkach patriarchálneho života Slovanov a patria k nemu rôzne predstavy o osožnosti či škodlivosti duchov predkov a o ich uctievaní. Ctili si ich a báli sa ich. Aby si ich uctili, niekoľkokrát do roka praktizovali ďakovné, spomienkové a oslavné obrady.
Kolobeh života a smrti
Práve naň naši predkovia pred príchodom kresťanstva verili. Prírodné náboženstvá pokladajú život za cyklus a smrť je konečným štádiom jeho kolobehu. Oslavovala sa rovnako, ako príchod na svet, lebo s ňou duša nezomiera, ale “ide ďalej”. Inak tomu nebolo ani u našich slovanských predkov.
Rodina – to je základ
Naši predkovia verili, že duše mŕtvych sú s nami. V závislosti od nášho správania sa k nim nás chránia, alebo nám škodia. Manizmus tiež hovorí, že my existujeme len vďaka tým, čo tu boli pred nami. Je hlavne o rodinných putách a tie nerozdelí ani smrť. U starých Slovanov netvorili rodinu len rodičia a deti, ale bol to celý rod – strýkovia, starí, prastarí rodičia, ich súrodenci atď.
Napokon tento spôsob života pretrvával na Slovensku ešte hlboko v 20. storočí, kedy sa napríklad aj pri stavbe domov myslelo na to, že rod sa rozrastie a tak na jednom pozemku, veľakrát v susedných domoch, spolu vyrastali bratranci, sesternice.
Čo nás spája s predkami
Roduverci – starí Slovania so svojimi predkami zdieľa pokrvné puto aj s tými, ktorých nikdy nestretol. Cíti ich prítomnosť v sebe, rodnej krajine, spája nás s nimi krv, jazyk, zem, kultúra.
Dušičky u Slovanov
Sviatok Dušičiek má pravdepodobne pôvod v keltskej kultúre. V slovanskom regióne v sebe nesú práve silný odkaz na počesť mŕtvych a volali ich Zádušnice. Obvykle sa konali 4-krát do roka.
Po prvýkrát sa konali 40 dní po pohrebe. Prvým sviatkom bol deň úmrtia zosnulého a ostatné sa zrejme svätili na zimný a letný slnovrat. Etnológovia tvrdia, že aj na sviatok Velesa, boha podsvetia.
Veles, boh podsvetia
Zádušnice v praxi
“Keď ubehne rok od smrti, vezmú 20 džbánov medu a vydajú sa s nimi na pahorok (t.j. na mohylu). Zhromaždí sa tam rodina zosnulého, jedia tam a pijú a potom sa vzdialia. Súčasťou zádušníc boli aj rôzne hry s maskami a predstierané súboje. V Rusku sa na zádušnici pripíjalo najprv na počesť mŕtvych, potom na boha Roda a jeho spoločníčok Rožaníc (sudíc). Pripíjanie Rodovi zrejme súvisí s predstavou, že mŕtvy sa znovuzrodí pre život na onom svete,” zapísal arabský cestovateľ Ibn Rosteh o slovanských Zádušniciach.
Slovanská bohyňa smrti Morena
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi