Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Takmer pred 15 rokmi v decembri 2008 Izrael napadol Gazu v rámci operácie Liate olovo (2008-2009). ktorá je známy aj ako „vojna v Gaze“ a „masaker v Gaze“. Išlo o trojtýždňový ozbrojený konflikt medzi palestínskymi polovojenskými skupinami v pásme Gazy a Izraelskými obrannými silami (IDF).
Ospravedlnením tejto invázie boli údajne „pretrvávajúce teroristické aktivity a neustála raketová hrozba z pásma Gazy namierená proti izraelským civilistom“.
Podľa profesora Michela Chossudovského bolo cieľom operácie Liate olovo skonfiškovať palestínske námorné zásoby zemného plynu.
Nasledujúci článok bol prvýkrát publikovaný Michelom Chossudovským v Global Research v januári 2009, keď vrcholilo izraelské bombardovanie a invázia v rámci operácie Liate olovo.
Vojna a zemný plyn: Izraelská invázia a pobrežné plynové polia v Gaze
od MICHELA CHOSSUDOVSKÉHO
Poznámka autora a aktualizácia
Začiatkom soboty 7. októbra 2023 Hamas spustil „Operáciu Al-Aqsa Storm“ , ktorú viedol jeho vojenský náčelník Mohammed Deif. V ten istý deň Netanjahu potvrdil takzvaný „ stav pripravenosti na vojnu“.
Izrael teraz (7. októbra 2023) oficiálne vyhlásil nezákonnú vojnu Palestíne.
Vojenské operácie sa vždy plánujú v dostatočnom predstihu. Bola „Operácia Búrka Al-Aksá “ „prekvapivým útokom“? Vedel Netanjahu a jeho rozsiahly vojenský spravodajský aparát o útoku Hamasu vopred?
Bol pred spustením „Operácie Búrka Al-Aksá“ naplánovaný a starostlivo sformulovaný plán na vedenie totálnej vojny proti Palestíne ?
Podľa Dr. Philipa Giraldiho
“Ako bývalý spravodajský dôstojník považujem za nemožné uveriť, že Izrael nemal v Gaze viacero informátorov, ako aj elektronické odpočúvacie zariadenia pozdĺž hraničného múru, ktoré by zachytili pohyby skupín a vozidiel.”
Vedel Netanjahu dopredu o vývoji v Gaze a rozhodol sa to nechať tak, aby mohol Gazu vymazať z mapy… ako odvetu“ ?( Philip Giraldi , 8. októbra 2023)
Malo by sa tiež chápať, že Netanjahuovo nezákonné vyhlásenie vojny proti Gaze zo 7. októbra 2023 je pokračovaním jeho invázie do Gazy v rokoch 2008-2009 v rámci „ Operácie Liate olovo“. Základným cieľom je priama vojenská okupácia Gazy izraelskými jednotkami IDF a vyhostenie Palestínčanov z ich vlasti.
Flash Back: Operácia Liaté olovo (2008-2009)
Gaza patrí Palestíne. V decembri 2008 izraelské sily vtrhli do pásma Gazy v rámci operácie Liate olovo. Ospravedlnením tejto invázie boli „pretrvávajúce teroristické aktivity a neustála raketová hrozba z pásma Gazy namierená proti izraelským civilistom“.
Aká bola skrytá agenda?
Účelom operácie Cast Led bolo skonfiškovať palestínske námorné zásoby zemného plynu. Po invázii boli palestínske plynové polia de facto skonfiškované Izraelom v rozpore s medzinárodným právom.
Rok po operácii Liate olovo Tel Aviv čiste náhodou oznámil objav ložiska zemného plynu Leviathan vo východnom Stredomorí „pri pobreží Izraela“.
V tom čase bolo toto plynové pole: „…najvýraznejšie pole, aké sa kedy našlo v čiastočne preskúmanej oblasti Levantskej panvy, ktorá pokrýva asi 83 000 štvorcových kilometrov oblasti východného Stredomoria.“ (i)
V spojení s poľom Tamar na rovnakom mieste, ktoré bolo objavené v roku 2009, sú vyhliadky na energetickú bonanzu pre Izrael, spoločnosť Noble Energy so sídlom v Houstone v Texase a partneri Delek Drilling, Avner Oil Exploration a Ratio Oil Exploration. (Pozri Felicity Arbuthnot, Izrael: Plyn, ropa a problémy v Levante , Global Research, 30. december 2013
Plynové polia v Gaze sú súčasťou širšej oblasti hodnotenia Levanty.
Rozvíja sa integrácia týchto priľahlých plynových polí vrátane tých, ktoré patria Palestíne, na obežnú dráhu Izraela. (Pozri mapu nižšie)
Treba poznamenať, že celé pobrežie východného Stredomoria siahajúce od egyptského Sinaja po Sýriu predstavuje oblasť zahŕňajúcu veľké zásoby plynu a ropy.
Vojna a zemný plyn: Izraelská invázia a pobrežné plynové polia Gazy
8. januára 2009
Vojenská invázia izraelských síl do pásma Gazy v decembri 2008 má priamy súvis s kontrolou a vlastníctvom strategických zásob plynu na mori.
Toto je dobyvateľská vojna. Pri pobreží Gazy boli objavené v roku 2000 rozsiahle zásoby plynu.
British Gas (BG Group) a jej partner, spoločnosť Consolidated Contractors International Company (CCC) so sídlom v Aténach, ktorú vlastnia libanonské rodiny Sabbagh a Koury, získali práva na ťažbu ropy a zemného plynu na základe 25-ročnej dohody podpísanej v novembri 1999 s Palestínskou samosprávou.
Práva na ložisko zemného plynu má British Gas (60 percent); konsolidovaní dodávatelia (CCC) (30 percent); a Investičný fond Palestínskej samosprávy (10 percent). (Haaretz, 21. október 2007)
Dohoda PA-BG-CCC zahŕňa rozvoj územia a výstavbu plynovodu. (Middle East Economic Digest, 5. január 2001)
Licencia BG sa vzťahuje na celú pobrežnú morskú oblasť Gazy, ktorá susedí s niekoľkými izraelskými pobrežnými plynovými zariadeniami (pozri mapu nižšie). Treba poznamenať, že 60 percent zásob plynu pozdĺž pobrežia Gazy a Izraela patrí Palestíne.
Skupina BG vyvŕtala v roku 2000 dva vrty: Gaza Marine-1 a Gaza Marine-2. Zásoby odhaduje British Gas na rádovo 1,4 bilióna kubických stôp v hodnote približne 4 miliardy dolárov. Toto sú čísla zverejnené spoločnosťou British Gas. Veľkosť palestínskych zásob plynu by mohla byť oveľa väčšia.
Kto vlastní plynové polia
Otázka suverenity nad plynovými poľami v Gaze je kľúčová. Z právneho hľadiska patria zásoby plynu Palestíne.
Smrť Jásira Arafata, zvolenie vlády Hamasu a zničenie Palestínskej samosprávy umožnili Izraelu získať de facto kontrolu nad pobrežnými zásobami plynu v Gaze.
British Gas (BG Group) rokuje s vládou Tel Avivu. Na druhej strane vláda Hamasu bola obídená, pokiaľ ide o práva na prieskum a rozvoj plynových polí.
Zvolenie premiéra Ariela Šarona v roku 2001 bola veľkým zlomom. Palestína suverenita nad pobrežnými plynovými poliami bola napadnutá na izraelskom Najvyššom súde. Šaron jednoznačne vyhlásil, že „Izrael by nikdy nekúpil plyn z Palestíny“, čím naznačil, že zásoby plynu na mori v Gaze patria Izraelu.
V roku 2003 Ariel Sharon vetoval počiatočnú dohodu, ktorá by British Gas umožnila zásobovať Izrael zemným plynom z pobrežných vrtov v Gaze. (The Independent, 19. august 2003)
Volebné víťazstvo Hamasu v roku 2006 viedlo k zániku Palestínskej samosprávy, ktorá sa pod zastupiteľským režimom Mahmúda Abbása obmedzila na Západný breh.
V roku 2006 British Gas „bol blízko k podpisu dohody o čerpaní plynu do Egypta“. (Times, 23. máj 2007). Podľa správ britský premiér Tony Blair intervenoval v mene Izraela s cieľom posunúť dohodu s Egyptom.
Nasledujúci rok, v máji 2007, izraelský kabinet schválil návrh premiéra Ehuda Olmerta „kúpiť plyn od Palestínskej samosprávy“. Navrhovaný kontrakt bol na 4 miliardy dolárov so ziskom rádovo 2 miliardy dolárov, z čoho jednu miliardu mali dostať Palestínčania.
Tel Aviv však nemal v úmysle deliť sa o príjmy s Palestínou. Izraelský kabinet zostavil izraelský tím vyjednávačov s cieľom dosiahnuť dohodu so skupinou BG, ktorá by obišla vládu Hamasu aj Palestínsku samosprávu:
..Izraelské obranné orgány chcú, aby sa Palestínčanom platilo tovarom a službami, a trvajú na tom, aby žiadne peniaze nedostala vláda kontrolovaná Hamasom.”
Cieľom bolo v podstate zrušiť zmluvu podpísanú v roku 1999 medzi skupinou BG a Palestínskou samosprávou pod vedením Jásira Arafata.
Podľa navrhovanej dohody s BG z roku 2007 mal byť palestínsky plyn z pobrežných vrtov v Gaze vedený podmorským potrubím do izraelského námorného prístavu Aškelon, čím sa prenesie kontrola nad predajom zemného plynu na Izrael.
Dohoda padla. Rokovania boli prerušené:
“Šéf Mossadu Meir Dagan sa postavil proti transakcii z bezpečnostných dôvodov, že výnosy z nej by financovali terorizmus.” (Poslanec Knesetu Gilad Erdan, prejav v Knesete na tému “Zámer podpredsedu vlády Ehuda Olmerta nakupovať plyn od Palestínčanov, aj keď platby poslúži Hamasu”, 1. marca 2006, citované v: Generálporučík (v zálohe) Moše Jaalon, Ohrozuje potenciálny nákup britského plynu z pobrežných vôd Gazy národnú bezpečnosť Izraela? Jeruzalemské centrum pre verejné záležitosti, október 2007)
Zámerom Izraela bolo vylúčiť možnosť vyplácania licenčných poplatkov Palestínčanom. V decembri 2007 skupina BG odstúpila z rokovaní s Izraelom a v januári 2008 zatvorila svoju kanceláriu v Izraeli. ( web BG )
Plán invázie na rysovacej doske
Podľa izraelských vojenských zdrojov sa plán invázie do pásma Gazy v rámci „Operácie Liate olovo“ spustil v júni 2008:
„Zdroje z obranných inštitúcií uviedli, že minister obrany Ehud Barak dal pokyn izraelským obranným silám, aby sa pripravili na operáciu pred viac ako šiestimi mesiacmi [jún alebo pred júnom], dokonca aj v čase, keď Izrael začínal rokovať o dohode o prímerí s Hamasom.“ (Barak Ravid, Operácia „Liate olovo“: Útok izraelských vzdušných síl nasledoval po mesiacoch plánovania, Haaretz, 27. decembra 2008)
V ten istý mesiac izraelské úrady kontaktovali British Gas s cieľom obnoviť kľúčové rokovania týkajúce sa nákupu zemného plynu z Gazy:
„Generálny riaditeľ ministerstva financií Yarom Ariav a generálny riaditeľ ministerstva národnej infraštruktúry Hezi Kugler súhlasili s informovaním BG o želaní Izraela obnoviť rozhovory.
Zdroje dodali, že BG zatiaľ oficiálne neodpovedala na žiadosť Izraela, ale že manažéri spoločnosti pravdepodobne prídu do Izraela v priebehu niekoľkých týždňov, aby rokovali s vládnymi predstaviteľmi. (Glóbusy online – izraelská obchodná aréna, 23. júna 2008)
Rozhodnutie urýchliť rokovania s British Gas (BG Group) sa chronologicky zhodovalo s plánovaním invázie do Gazy, ktorá sa začala v júni. Zdá sa, že Izrael sa snažil dosiahnuť dohodu so skupinou BG pred inváziou, ktorá už bola v pokročilom štádiu plánovania.
Navyše tieto rokovania s British Gas viedla vláda Ehuda Olmerta s vedomím, že vojenská invázia je na rysovacej doske. S najväčšou pravdepodobnosťou izraelská vláda zvažovala aj nové „povojnové“ politicko-územné usporiadanie pre pásmo Gazy.
V skutočnosti rokovania medzi British Gas a izraelskými predstaviteľmi prebiehali v októbri 2008, 2-3 mesiace pred začiatkom bombových útokov 27. decembra.
V novembri 2008 izraelské ministerstvo financií a ministerstvo národnej infraštruktúry poverili spoločnosť Israel Electric Corporation (IEC), aby začala rokovania s British Gas o nákupe zemného plynu z pobrežnej koncesie BG v Gaze. (Glóbusy, 13. november 2008)
„Generálny riaditeľ ministerstva financií Yarom Ariav a generálny riaditeľ ministerstva národnej infraštruktúry Hezi Kugler nedávno napísali generálnemu riaditeľovi IEC Amosovi Laskerovi a informovali ho o rozhodnutí vlády povoliť pokračovanie rokovaní v súlade s rámcovým návrhom, ktorý schválila začiatkom tohto roka.
Rada IEC na čele s predsedom Moti Friedmanom schválila princípy rámcového návrhu pred niekoľkými týždňami. Rozhovory s BG Group sa začnú, keď predstavenstvo schváli výnimku z výberového konania. (Glóbusy 13. novembra 2008)
Gaza a energetická geopolitika
Vojenská okupácia Gazy je zameraná na odovzdanie suverenity plynových polí Izraelu v rozpore s medzinárodným právom.
Čo môžeme očakávať po invázii?
Aký je zámer Izraela s palestínskymi zásobami zemného plynu?
Nové územné usporiadanie s rozmiestnením izraelských a/alebo „mierových“ jednotiek?
Militarizácia celého pobrežia Gazy, ktorá je pre Izrael strategická?
Úplná konfiškácia palestínskych plynových polí a jednostranné vyhlásenie izraelskej suverenity nad morskými oblasťami Gazy?
Ak by k tomu došlo, plynové polia v Gaze by boli integrované do izraelských pobrežných zariadení, ktoré sú priľahlé k zariadeniam v pásme Gazy. (Pozri mapu 1 vyššie)
Tieto rôzne pobrežné zariadenia sú tiež napojené na izraelský energetický dopravný koridor, ktorý sa rozprestiera od prístavu Eilat, ktorý je terminálom ropovodu, na Červenom mori k námornému prístavu – terminálu ropovodu v Aškelone a na sever do Haify, a nakoniec sa spája prostredníctvom navrhovaného izraelsko-tureckého ropovodu s tureckým prístavom Ceyhan.
Ceyhan je terminálom transkaspického plynovodu Baku, Tblisi Ceyhan.
“Predpokladá sa prepojenie ropovodu BTC s transizraelským ropovodom Eilat-Aškelon, známym aj ako izraelský Tipline.” (Pozri Michel Chossudovsky, The War on Lebanon and the Battle for Oil, Global Research, 23. júla 2006).
AUTOR: Patricia Harrity
Překlad: Boris Mesár, CZ24.NEWS
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi