JSME TU PRO TY, KTEŘÍ CHTĚJÍ
SKUTEČNĚ POZNAT PRAVDU

Zpět

CZ 24 News

Politológ a publicista Dag Daniš: Najviac je tých obetí koronakrízy, o ktorých sa mlčí. Pandemická kríza je na Slovensku poznačená prehnanou hystériou

SLOVENSKO: Za číslami sú vždy osudy konkrétnych ľudí. Aj za tými číslami, ktoré sa neuvádzajú. A ktoré sú najvyššie.

Pandemická kríza, ktorá je v slovenských podmienkach poznačená prehnanou dávkou hystérie, sa v najbližších týždňoch prelomí do náročnej fázy. Denné počty pozitívne testovaných zrejme vyskočia nad tisíc. Úmerne s tým svižne porastie strach. A váha alarmistov, ktorí budú volať po ešte tvrdších opatreniach.

Zrejme nezaškodí pripomenúť, že obraz, ktorý si vytvárame o pandemickej hrozbe, je silne skreslený. A prepálený. Je to tak už od začiatku. A môžu za to hlavne zle interpretované – a zle vnímané – čísla a štatistiky o obetiach. Platí to o takmer všetkých dátach, ktorými sú bombardované naše zmysly.

Po racionálnej analýze však ani jeden z týchto údajov nie je až taký zlý, ako sa prezentuje.

Prvým a najviac podčiarkovaným údajom sú denné reporty úradov a médií o vysokých počtoch pozitívne testovaných. Väčšina verejnosti ich vníma ako nakazených či chorých ľudí, ktorým hrozia komplikácie alebo vážnejšie následky – a ktorí sú nebezpečnými šíriteľmi infekcie.

Realita je pritom iná. Drvivá väčšina „pozitívnych“ nemá buď nijaké príznaky ochorenia (za august to bolo 54 percent), alebo len veľmi mierne. Pri veľkej skupine bezpríznakových osôb sa predpokladá, že v sebe majú bezvýznamne nízku dávku vírusu, ktorá by nemala viesť ani k ochoreniu, ani k infekčnosti (šíreniu nákazy). Vo viacerých krajinách prebieha odborná diskusia o tom, či by sa citlivosť testovania nemala rapídne znížiť. Aby testy zachytávali reálne nakazených (chorých) ľudí, ktorí sú spravidla hlavnými šíriteľmi infekcie.

Pozitivita s nulovými klinickými príznakmi bola v septembri zaznamenaná nielen u mladých ľudí, ale aj u zdravotníkov či dokonca u seniorov z domovov sociálnych služieb. Čo môžeme hodnotiť ako veľmi dobrú správu.

Riziková skupina, ktorej po nákaze hrozia vážne komplikácie, je pomerne úzka. Ide spravidla o slabších alebo dlhodobo chorých (ako to býva aj pri iných infekčných ochoreniach).

Druhým údajom, ktorý formuje naše predstavy o hrozbe, sú počty hospitalizovaných. Tento údaj je kľúčový. Alebo jeden z kľúčových. Je pravda, že počty ľudí s komplikáciami rastú. Takisto platí, že treba robiť preventívne opatrenia, aby sa nepreťažil zdravotnícky systém. A aby sme chránili rizikové skupiny.

Treba však dodať, že počty hospitalizovaných sú násobne nižšie, než sme očakávali na jar. Vtedy experti varovali, že pri vrchole nákazy bude v jednej chvíli v nemocniciach 24-tisíc pacientov. Aktuálne je v nemocniciach 218 pacientov s diagnózou Covid-19 a 24 pacientov vo vážnom stave.

Bežné infektologické kapacity sú takmer 500 lôžok. V mimoriadnom (epidemickom) režime sa majú kapacity navyšovať na 3500 lôžok.

Obavy zo straty kontroly a kolapsu nemocníc sú prehnané.

Na to, že tu máme pol roka pandémiu, ktorá otriasla celým svetom, je situácia v nemocniciach pomerne stabilizovaná.

Tretím dôležitým údajom sú počty úmrtí na Covid-19. S týmito dátami sa na Slovensku pracuje mimoriadne presne a veľmi poctivo. Každý prípad sa skúma priamymi dôkazmi (pitvou). A dohliada na ne jeden patológ.

Tento ukazovateľ je výnimočný. Presnosťou. A hlavne významom. Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou smrtnosťou ochorenia Covid-19 (aktuálne 55 prípadov).

Problémom je to, že tento fakt sa prekrýva inými, prevažne alarmistickými správami.

Ak si to zhrnieme, Slovensko je na tom vo všetkých epidemiologických ukazovateľoch pomerne dobre. Aj v porovnaní s pôvodnými varovaniami. Aj v porovnaní s reálnym vývojom vo svete a v Európe.

Na druhej strane: znepokojujúce je to, že počty aj tempo rastu pozitívne testovaných boli na Slovensku v druhej polovici septembra vyššie ako napríklad v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku… Aj v tomto sme však ešte stále skôr v strednom pásme ako vo vážnom. Pri zohľadnení veľmi nízkej smrtnosti (a vážnych prípadov) sme medzi tými európskymi krajinami, kde bol a je priebeh pandémie veľmi mierny.

Je preto otázne, či to so stupňom paniky a s tvrdosťou opatrení nepreháňame.

Samozrejme, námietka, že práve vďaka prísnym opatreniam máme mierny priebeh pandémie a nízky počet obetí, do veľkej miery platí. Rovnako však platí aj to, že opatrenia, ktoré likvidujú kultúru, prácu v obchode/službách a časť našej slobody, by mali byť primerané hrozbe. Nie prehnané.

Okrem priamych pandemických čísel, ktoré nie sú až také zlé, sú tu aj ďalšie, ktoré vnímame menej alebo vôbec. A ktoré ukazujú na mimoriadne vysoké počty ľudí, ktorých sme v rámci preventívnych opatrení obetovali. Sú tu tisíce ľudí, ktorí prišli o prácu – a o možnosť živiť svoje rodiny. Sú tu tisíce ľudí, ktorí prišli o úspory či o majetok. Alebo o perspektívu.

Slovom, máme tu zástupy ľudí, ktorí uviazli v zúfalej životnej situácii. A väčšine z nich na návrat do normálu nebude stačiť 14 dní…

O osudoch týchto ľudí a ich rodín krízové správy mlčia. No nemali by.

Ak je dnes niečo najviac skreslené, tak zoznam toho, čo všetko sme si pokazili.

Autor: Dag Daniš

Zdroj: https://www.postoj.sk

Líbí se vám naše stránky a síla svobodných informací, které šíří? Prosíme, podpořte nás! 

I malá částka zaslána anonymně pomůže a předem Vám za to moc děkujeme!

Podpořit nás můžete ZDE

Odeslat komentář