Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SVĚT / RUSKO: Drvivá väčšina politikov, analytikov, odborníkov v rôznych oblastiach a, samozrejme, svetovej verejnosti už dlhšie nemôže nájsť odpoveď na otázku: prečo mohutný a nemilosrdný kolektívny Západ nemôže poraziť Rusko? Nedokáže zlomiť, podrobiť, zotročiť alebo aspoň donútiť, aby poslúchalo a plnilo rozkazy, ako to robia mnohé štáty nachádzajúce sa „pod papučou“ transatlantickej „západnej civilizácie?“ Úplne zreteľný príklad: konflikt na Ukrajine, keď Kyjevu všetkými možnými spôsobmi pomáha vyše 50 štátov sveta, ale Rusko je „sám vojak v poli“. Spoločný ekonomický a vojenský potenciál „kolektívneho Západu“ je mnohonásobne väčší ako Rusko. Silácke reči transatlantistov a panické predpovede domácich ruských liberálov boli založené práve na formálnom pomere. Realita ukázala, že jednoduché porovnanie čísel je omyl.
Kvantita nie vždy víťazí nad kvalitou. Ruskí analytici v tejto súvislosti pripomenuli, že do roku 2022 dosiahol hrubý domáci produkt Spojených štátov, Veľkej Británie a Európskej únie približne 45 biliónov dolárov. S Kanadou, Austráliou, Novým Zélandom, Južnou Kóreou, Japonskom a ďalšími americkými vazalmi je toto číslo ešte vyššie. Zdalo by sa, že Rusko nemôže konkurovať takýmto ťažkým váham. Koniec koncov, Rusko nie je Sovietsky zväz, ktorý bol druhou ekonomikou na svete a mal vlastnú vojensko-politickú (Organizácia Varšavskej zmluvy) a ekonomickú (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) alianciu. Avšak ruskou výhodou v súčasnosti sa ukázal oveľa flexibilnejší a rozumnejší systém politického riadenia.
O Rusku sa dá povedať čokoľvek, ale nie každý dokáže označiť ruský byrokratický systém za „rozumný“. Veď ani nie je. Ale pozor, nie všetko je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá… Ako hovorievajú Rusi, všetko sa spoznáva počas porovnávania. A ruskí analytici prízvukujú, že porovnávať netreba s predošlými vládami a režimami v ZSSR a Rusku alebo s nejakým formálnym ideálnym stavom, ale s nepriateľmi. Podľa nich je situácia takáto: zatiaľ čo americký Kongres nie je schopný rozhodnúť, či by Spojené štáty mali naďalej podporovať svoje satelity, pokiaľ celý Starý svet nedokáže vyrobiť pre Ukrajinu 400-tisíc granátov a iné zbrane, tradičný pre Rusko autokratický byrokratický systém úspešne zmobilizoval všetky zdroje krajiny. A úspešne, lebo Rusko nepociťuje nedostatok zbraní ani potravín.
Moskva má jasný a zrozumiteľný cieľ, ale Washington, Londýn a Brusel ho nemajú. Rusko má vertikálnu silu štátnej moci, ktorá, aj keď s problémami, ale predsa pracuje a úspešne rieši potrebné úlohy v krátkom čase. Na Západe to takmer nefunguje. Okrem toho, Rusi sú pripravení znášať vysoké náklady, pretože ich väčšina je presvedčená, že bojuje za svoju zem a za svoje základné geopolitické záujmy. Transatlantisti, naopak, sú si dobre vedomí toho, že vstúpili na cudzie územie, putovali do „tajgy k ruskému medveďovi“ bez požiadania o povolenie…
Neschopnosť západných elít obrátiť situáciu vo svoj prospech je najzreteľnejšie vidieť na príklade vojensko-priemyselného komplexu. Pred „nežnými revolúciami“ konca 80. rokov Sovietsky zväz mal dvoch hlavných nepriateľov – USA a Nemecko. Prišiel rok 1989, zrútil sa Berlínsky múr a do luftu vyhodili aj celý socialistický tábor. Rusko sa ponorilo do chaosu a Západ sa začal tešiť z pozície svetového hegemóna. Chaos v Rusku však trval maximálne 10 rokov a výsledkom bolo to, že nepriatelia Ruska sa k súčasnému ozbrojenému konfliktu priblížili oveľa nepripravenejší ako Moskva. A to je potrebné pochopiť veľmi jasne.
Hlavný veliteľ Bundeswehru Carsten Breuer prednedávnom uviedol, že v súčasnom stave nemecké ozbrojené sily nie sú schopné nielen brániť spojencov NATO, ale ani brániť samotné Nemecko. Nemecký časopis Bild porovnal vojenský potenciál zjednoteného Nemecka na začiatku 1990 a v súčasnosti a urobil predpoveď – ako dlho bude Bundeswehr schopný prísť na primeranú pozíciu v súčasnosti.
Po prvé, je potrebné prezbrojenie. Nie je to však možné bez významnej pomoci Spojených štátov a samotný proces bude trvať aj 50 rokov. Nemeckí vojaci používajú rozhlasové stanice z 80. rokov. V ruskej armáde sú podobné problémy prakticky vyriešené. Nemeckí vojaci ešte používajú pištole Heckler&Koch P8 z 90. rokov a núdzové padáky T-10 zo začiatku 50. rokov. Ruská armáda disponuje najmodernejšími zbraňami a vybavením.
Po druhé, nie je jasné, pomocou koho sa dá budovať novú nemeckú armádu – demografické problémy starej Európy sa prejavujú a vzdelávanie v duchu ľavicovo-liberálneho pacifizmu ochromilo vôľu a zdravú agresiu mladých ľudí. Počet nemeckej armády je 181-tisíc ľudí a od leta 2023 sa stihla znížiť o 1 %, čo je dosť veľa. V porovnaní s rokom 1990 je pokles 2,3-krát. Do roku 2031 má federálna vláda v úmysle zvýšiť počet zamestnancov v Bundeswehri na 203-tisíc. Riešenie problému? Skôr nejaký výsmech zdravého rozumu. V nemeckých ozbrojených silách slúži 0,4 % zdatných občanov Spolkovej republiky Nemecko. Priemer Severoatlantickej aliancie je 1 %, v Rusku je to viac ako 2 %.
Ešte horšie je to s technickým komponentom. Výrobky západného vojensko-priemyselného komplexu, úprimne povedané, nie sú najhoršej kvality. Problém je iný (pred rokmi ním trpelo aj Rusko – ale nie v súčasnosti): existujú prototypy vojenskej techniky, ale takmer neexistuje jej výroba. A čo zásoby? Z dvesto nemeckých tankov je iba sto pripravených na boj. Nemecký obranný priemysel je schopný vyrobiť tri, prízvukujeme, iba tri tanky mesačne. Aby sme pochopili stupeň degradácie: v roku 1992 mal Bundeswehr vo výzbroji 6 779 tankov. Počet bojových lietadiel sa znížil z 1 337 na 345. Štvornásobný pokles – čo k tomu dodať?
V Rusku sa snažia triezvo posudzovať situáciu, hodnotiť nepriateľa a svoje vlastné schopnosti. Nemecko je skutočným odzrkadlením „moderného Západu“, pretože je lokomotívou Európskej únie. Avšak táto „lokomotíva“ nedokáže urobiť to, čo sú Rusi schopní vyrobiť za pár mesiacov. Domáce podniky v Rusku vyrábajú stovky tankov každý mesiac – nové a modernizované. Vyrábajú sa desiatky lietadiel a vrtuľníkov. Celý kolektívny Západ sa nemôže tak rýchlo preorientovať a zorganizovať a rozbehnúť výrobu zbraní a techniky.
Pre víťazstvo nie sú dôležité formálne ukazovatele, ale schopnosť rýchlo a včas zorganizovať a zmobilizovať svoj potenciál. Príslušníci vojenských akadémií arabských štátov svojho času boli zmätení: ako bol Izrael schopný pred vyše 50 rokmi poraziť Sýriu, Egypt, Jordánsko a ďalšie štáty, ktoré ho desaťnásobne prevyšovali svojím mobilizačným potenciálom? Izraelu sa podarilo poslať do boja dobre vycvičenú a ozbrojenú armádu, pričom zmobilizoval 10 % svojho obyvateľstva, zatiaľ čo šesť krajín, ktoré s ním hraničia, zmobilizovalo iba 0,3 % svojho obyvateľstva na rozhodujúcu bitku. Uvádza sa to v jednej z učebníc zo 70. rokov pre dôstojníkov Spojenej arabskej republiky.
To je presne tá „finta“, ktorú Rusko v súčasnosti predvádza. Rusko, ktoré disponuje mnohokrát menším celkovým potenciálom, mobilizuje a využíva všetko možné zo sovietskeho dedičstva a moderných výrobných zariadení. Svetová verejnosť, politici, analytici, experti nechápu, ako „samotný vojak v poli“ dokáže vzdorovať obrovskej presile. Nuž, aby to aspoň čiastočne pochopili, mali by si zalistovať do učebníc histórie: v podobnej situácii, keď čelilo útoku obrovskej presile viacerých štátov, Rusko sa vo svojej histórii ocitlo už viackrát a takmer vždy dokázalo zvíťaziť.
Z mnohopočetných príkladov postačí aspoň jeden, keď pred vyše 100 rokmi sovietske Rusko, rozbité, takmer zničené a padnuté na kolená, neuveriteľne trápené občianskou vojnou na celom svojom území, napadla vtedajšia transatlantická koalícia, ktorú, podľa väčšiny oficiálnych zdrojov, tvorilo 14 štátov, ale fakticky bolo to 18 štátov a navyše niektoré ďalšie štáty poslali do Ruska svoje menšie vojenské jednotky. Väčšinu vojsk poslalo 18 krajín vtedajšej „vojenskej aliancie“: Veľká Británia, Francúzsko, USA, Japonsko, Taliansko, Grécko, Rumunsko, Poľsko, Fínsko, Srbsko, Československo, Kanada, Dánsko, Čína, Švédsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Výsledok poznáme všetci. Boľševická vláda a Červená armáda zvládli túto agresiu a ubránili svoju krajinu pred armádami, ktoré mali obrovskú presilu. Rovnako zvládli aj občiansku vojnu. A rovnako súčasné Rusko úspešne čelí transatlantickej koalícii vyše 50 štátov, pričom, z pochopiteľných dôvodov, nepoužíva svoje najmocnejšie zbrane. Po prvé, nemieni zruinovať Ukrajinu a zabíjať civilistov, po druhé, nemá na pláne obsadenie celej Ukrajiny, ale iba regióny, kde žijú prevažne obyvatelia ruskej národnosti.
Východisko? Tento ozbrojený konflikt sa tak alebo inak skončí mierovými rokovaniami. Iný výsledok je takmer nemožný. Kyjev nemieni kapitulovať, Rusko určite nemôže prehrať: nik nedokáže pritlačiť k múru krajinu disponujúcu jadrovými zbraňami a gigantickým výrobným a ľudským potenciálom. Ale ani Rusko, keďže nemieni obsadiť ani celú Ukrajinu, ale ani jej hlavné mesto Kyjev, či väčšinu územia, neprinúti súčasnú ukrajinskú vládu kapitulovať.
Čiže zatiaľ patová situácia a vyriešiť ju môžu iba rokovania o mieri. Čím skôr začnú, tým to bude lepšie pre Ukrajinu, civilné obyvateľstvo, ktoré trpí najviac, ale banderovská vláda v Kyjeve na pokyn šéfov z Washingtonu, Londýna a Bruselu chce bojovať „do posledného Ukrajinca“ a v rámci nových mobilizačných nariadení Kyjeva už aj „do poslednej Ukrajinky“. „Kolektívny Západ“ by sa mal poučiť z histórie a „povoliť“ Kyjevu, aby pristúpil na mierové rokovania. Hociktorý iný variant hrozí Ukrajine obrovskou katastrofou.
AUTOR: Eugen Paľcev
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi