Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
USA: Spojené štáty musia absorbovať viacero ťažkých strategických skutočností, píše Ramon Marks pre americký dvojmesačník The National Interest. Prinášame preklad komentára
Bez ohľadu na to, kto vyhrá ukrajinskú vojnu, Spojené štáty budú “strategicky porazenými”. Rusko bude budovať užšie vzťahy s Čínou a ďalšími krajinami euroázijského kontinentu vrátane Indie, Iránu, Saudskej Arábie a štátov Perzského zálivu. Nezvratne sa odvráti od európskych demokracií a Washingtonu. Tak ako prezident Richard Nixon a Henry Kissinger počas studenej vojny hrali “čínskou kartou”, aby izolovali Sovietsky zväz, budú prezidenti Vladimir Putin a Si Ťin-pching hrať svojimi kartami v snahe obmedziť globálne vedenie USA.
Keďže Moskva vie, že si už nemôže udržať Európu ako svojho hlavného odberateľa energie, logicky sa snaží zvýšiť predaj fosílnych palív v Ázii, najmä v Číne a Indii. Od invázie na Ukrajinu sa Rusko stalo hlavným dodávateľom ropy pre Čínu a nahradilo Saudskú Arábiu. Je pravda, že v krátkodobom až strednodobom horizonte bude prenosová kapacita obmedzovať to, koľko fosílnych palív môže Rusko Číne ešte predať. Rusko má v súčasnosti len jednu pozemnú cestu pre ropu do Číny, ropovod ESPO. Jediný plynovod, ktorý je v súčasnosti v prevádzke, je Sila Sibíri. Ropovodný predaj ropy aj plynu dopĺňajú námorné trasy do Číny. V nasledujúcich rokoch Čína a Rusko nepochybne vynaložia značné investície na rozšírenie prepravy ropy a plynu medzi oboma krajinami. Číňania tak budú pravdepodobne schopní znížiť svoju závislosť od dodávok fosílnych palív z Blízkeho východu, ktoré musia prechádzať cez zraniteľné námorné priechody, akým je napríklad Malacca prieliv.
Užšie energetické vzťahy medzi Čínou a Ruskom pomôžu spojiť ich ako strategických spojencov, ktorí na euroázijskom kontinente nemajú “žiadne hranice”. Tým, že Čína bude mať na svojom dvore oddaného ruského dodávateľa energie, nevyhnutne získa väčšiu strategickú flexibilitu pri rokovaniach so Spojenými štátmi a ich spojencami v indo-tichomorskom regióne, a to všetko na úkor západných demokracií.
Rusko od invázie na Ukrajinu tiež výrazne zvýšilo svoje energetické obchody s Indiou. Podľa Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia “India bola hlavným odberateľom tovaru, ktorý Európa už nechce”. Pred inváziou na Ukrajinu India od Ruska nekupovala takmer žiadnu ropu. Teraz dováža viac ako 760 000 barelov denne. Zvýšenie predaja ruských fosílnych palív do Indie bude mať negatívny vplyv na úsilie Spojených štátov, Austrálie a Japonska naďalej priťahovať Dillí do užšej orbity s demokratickými krajinami v indo-pacifickom regióne.
India – najväčšia demokracia na svete – v skutočnosti zaujala neutrálny postoj k ruskej invázii na Ukrajinu. V OSN sa India zdržala hlasovania, ktoré odsudzovalo ruskú inváziu na Ukrajinu. Odmietla obviniť Rusko z útoku. Okrem nových a rozvíjajúcich sa vzťahov v oblasti dodávok energie je Rusko aj dlhodobým a hlavným dodávateľom zbraní pre indické ozbrojené sily. Dôležité je, že Dillí si naďalej cení aj dlhodobú podporu Ruska v otázke Kašmíru. Indická reakcia na rusko-ukrajinskú vojnu zdôrazňuje skutočnosť, že India sa pravdepodobne plne nezačlení do západnej tichomorskej aliancie.
Ďalšou zlou správou pre Západ je, že India nebola jediná, ktorá sa zdržala hlasovania o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, ktorá odsúdila Rusko za inváziu na Ukrajinu. Tridsaťštyri ďalších krajín sa odmietlo postaviť na stranu Západu. Dve tretiny svetovej populácie žijú v krajinách, ktoré sa zdržali odsúdenia Ruska. Dokonca aj susedné Mexiko odmietlo odsúdiť Rusko alebo sa pripojiť k hospodárskym sankciám.
Toto sú pre Spojené štáty ťažké strategické skutočnosti, ktoré musia absorbovať. Po ruskej invázii sa západné demokracie rýchlo spojili a prijali širokú škálu sankcií proti Moskve vrátane termínov na ukončenie nákupu fosílnych palív z Ruska. Energetické sankcie Západu sa do istej miery obrátili proti nemu, pretože spôsobili infláciu a prerušenie dodávok, ktoré sú také vážne, že Brusel sa teraz snaží vyrovnať s hospodárskymi dôsledkami. EÚ dokonca v tichosti oznámila kroky na zmiernenie ruských energetických sankcií s cieľom pomôcť stabilizovať energetické trhy. Západ sa síce sťažuje, že Rusko zbrojí na svoj vývoz ropy a plynu, v skutočnosti to však bol Brusel a Washington, ktoré ako prvé zdvihli energetický meč, keď hneď po invázii na Ukrajinu oznámili svoj zámer obmedziť nákupy ruských fosílnych palív.
Jedným z pozitívnych vedľajších produktov rusko-ukrajinskej vojny bolo omladenie NATO, ktoré sa spojilo na podporu Ukrajiny. Aliancia sa stane ešte silnejšou, keď do nej vstúpia Fínsko a Švédsko. Negatívom je, že Spojené štáty nesú väčší než pomerný podiel bremena podpory Ukrajiny v porovnaní s ostatnými partnermi aliancie s výnimkou pobaltských štátov a Poľska. Do 20. mája 2022 Spojené štáty dodali alebo sa zaviazali dodať Kyjevu vojenskú pomoc vo výške 54 miliárd USD. Spojené kráľovstvo bolo s odstupom druhé s 2,5 mld. dolárov, nasledovalo Poľsko s 1,62 mld. dolárov a Nemecko s 1,49 mld. dolárov. K 20. máju sa Spojené štáty zaviazali poskytnúť Kyjevu viac ako trikrát väčšiu pomoc ako všetky ostatné krajiny Európskej únie spolu. Spojené štáty sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci bez ohľadu na to, že ruská invázia predstavuje oveľa väčšiu bezprostrednú hrozbu pre európskych spojencov ako pre Spojené štáty, ktoré sú od vojny vzdialené 5 700 míľ, za Atlantickým oceánom. Ukrajina opäť ukazuje, ako nebezpečne je západná Európa závislá od amerického vedenia a jeho armády. To sa nezmení, kým sa americký zahraničnopolitický establišment nezbaví sedem desaťročí pevne zakoreneného presvedčenia, že iba Spojené štáty môžu viesť NATO a poskytovať aliancii vojenskú oporu.
Spojené štáty sa musia prispôsobiť, najmä preto, že ešte nepríjemnejšou a škaredšou skutočnosťou je fakt, že obranné záväzky NATO podľa článku V sú zmluvne obmedzené na atlantický región. Ak by na Pearl Harbor, Havaj alebo Guam zaútočila Čína, Severná Kórea alebo Rusko, záväzky kolektívnej obrany NATO by sa neuplatnili. Napriek tomu, aj keď neexistuje žiadna šanca, že zmluva o NATO bude niekedy zmenená a doplnená tak, aby pomohla Spojeným štátom v Tichomorí, Washington by nemal a nemôže opustiť NATO. Namiesto toho sa americký zahraničnopolitický establišment musí viac usilovať o to, aby európski spojenci prevzali viac, aj keď nie leví podiel, bremena na svojej strane euroázijského kontinentu. Ak budú Spojené štáty naďalej držať hlavu zaborenú v historických predpokladoch, ktoré podnietili vznik NATO v roku 1949, situácia sa bude pre nadmerne vyťažené vojenské zdroje a kapacity Spojených štátov neustále zhoršovať. Spojené štáty už nie sú jedinou dominantnou svetovou mocnosťou. Skôr či neskôr bude musieť dôjsť k väčšiemu rozdeleniu bremena v americkom aliančnom systéme, aby sa vyrovnal s realitou čoraz viac multipolárneho sveta.
AUTOR: Ramon Marks
Překlad: HSP
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi