Retardi, idioti a vojnoví štváči na slovenskom Ministerstve obrany: „Je ťažké zistiť, kto je hybridný útočník, ale môžeme na neho zaútočiť vojensky!“

Pod hlavičkou denníka SME sa na internete objavilo zaujímavé video. Je to relácia Bezpečne SK, kde hosťom moderátora Juraja Rizmana (verejnosti je najviac známy ako frajer prezidentky Zuzany Čaputovej) je Victor Breiner, poradca pre hybridné hrozby z kancelárie ministra obrany SR (kto je Victor Breiner, o tom sa môžete bližšie dočítať napríklad TU).

Rozhovor Rizmana s Breinerom je zaujímavý tým, že „v kocke“ predstavuje pohľad na to, čo sú tzv. hybridné hrozby a ako Breiner a jeho súkmeňovci s nimi pracujú. Breiner vo videu vysvetľuje, že hybridná vojna je to isté ako „normálna“ vojna, len nevojenskými prostriedkami. Všetko sa to čoraz viac točí najmä okolo tzv. kybernetických útokov, keďže dnes v podstate každá sféra je tak či onak riadená počítačmi.

„Naše hodnoty“? To znie takmer ako „naši ľudia“…

Expert na hybridné hrozby konštatoval, že v prípade takýchto útokov útočník nie je vždy jasný, keďže sa spravidla snaží útok vykonať utajene, ale útvary boja proti hybridným hrozbám ho s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti vedia identifikovať. Na otázku ako vieme, kto je útočník, Breiner odpovedal, že to je práve jedna z najväčších výziev. Uviedol tiež, že hybridné útoky „pôsobia pod prahom zvyčajnej reakcie“, teda že sa snažia nevyvolať odvetu. Breiner tiež uviedol, že z tohto dôvodu ich mnohí ľudia ani ako hrozbu nevnímajú.

„Šírenie dezinformácií, prinajmenšom odkedy máme pandémiu Covid-19, by sme si mali vyhodnotiť všetci ako životu nebezpečnú informačnú hrozbu, a to už naozaj na úrovni národnej bezpečnosti,“ hovorí Breiner. A teda, že treba proti tomu vážne bojovať. Zdôraznil však, že do ústavou garantovaných práv sa zasahovať nebude, boj proti dezinformáciám by mal stáť skôr na šírení „našich“ hodnôt, než na zasahovaní do práva na zverejňovanie vlastných naratívov kohokoľvek.

Ale tu je treba sa zastaviť. Aké sú to tie „naše hodnoty“? Kto ich naformuloval a v mene ktorej skupiny občanov sa Ministerstvo obrany cíti byť oprávnené bojovať – i keď údajne (zatiaľ?) iba argumentačne – proti nejakej inej skupine občanov? Všetci si predsa platíme dane rovnako, štát patrí každému rovnako a žiadna ideológia nie je nadradená inej.

Spomínate si, čo je napísané v Ústave, hneď v článku 1, odsek 1? Píše sa tam: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Aby sme si to povedali celkom otvorene: to znamená okrem iného, že napríklad ani ideológia euroatlantizmu nie je nijako nadradená svetonázoru orientovanému na priateľstvo s Ruskou federáciou, Čínou, Zimbabwe či hoci aj Hornou Voltou (dnes už nazývanou Burkina Faso).

Klamstvo je klamstvo a proti nemu by sme mali vystupovať všetci, vždy a všade. Lenže niečo iné je vystupovať v mene štátu proti iným názorom z pozície „nášho názoru“ – to je sektárske, ideologicky predpojaté a z princípu nedemokratické.

Kto by mohol chcieť ovládať Slovensko? Kto úprimne odpovie?

Moderátor položil Breinerovi aj otázku, načo by to komu vlastne bolo, pokúšať sa anonymne, podvratne robiť v cudzích krajinách diverzné akcie. Breiner odpovedal: „Pretože to je tá najstaršia vojenská doktrína, ktorú tu máme, rozdeľuj a panuj. Keď máte rozhádanú populáciu, ktorá sa nevie zhodnúť na tom, že sa stáva obeťou nejakého útoku, tak je to presne ten stav, ktorý chcete mať, ak ste útočiaca strana.“

A táto odpoveď stojí za zamyslenie. Rozdeľ a panuj, to stále platí a je to prvotná motivácia každého, kto by chcel mať v iných krajinách vplyv – to nám tvrdí odborník na hybridné vojny. Položme si teda otázku: kto môže mať záujem na tom, aby Slovensko rozdelil a mohol ovládať?

Mohlo by mať Rusko záujem pôsobiť na Slovensko vyššie uvedeným spôsobom? No iste, mohlo by! A mohol by mať Brusel záujem pôsobiť na Slovensko vyššie uvedeným spôsobom? No iste, takisto by mohol! A mohol by mať podobné záujmy Washington? Na správnu odpoveď iste príde čitateľ aj sám.

Breiner však uviedol tiež: „Jedným zo základných atribútov dobre vymyslenej propagandy je to, že v ľuďoch vyvolá strach z nebezpečenstva, ktoré neexistuje.“ Aký odkaz je ukrytý v tomto výroku? Že by apel na to, aby sme pri vyhodnocovaní reálnosti jednotlivých hrozieb používali zdravý rozum a kritické myslenie?

Už netreba falošné vlajky a skúmavky s bielym práškom?

Najvážnejšie posolstvo však priniesla iná časť relácie. Na otázku ako sa dá reagovať na hybridné útoky hosť odpovedal, že to záleží na špecifikách konkrétneho prípadu, ale odpoveďou môže byť aj vojenské napadnutie nejakej krajiny. „Ak vám niekto cez kybernetický útok vážne nabúra niečo vo vašej krajine, odpoveďou pokojne môže byť aj ,klasický‘ vojenský útok“, uviedol.

Zhrňme si to podstatné: popredný ideológ ministerstva obrany najprv povedal, že pri hybridných, najmä kybernetických útokoch často nevieme kto je útočník, iba si myslíme, kto by to mohol byť, ale vzápätí otvorene priznal, že „v rámci odvety“ môžeme tú krajinu napadnúť vojensky.

Človek si nevdojak spomenie ako to bolo po udalostiach 9/11 z roku 2001 v USA: keď po akcii údajne občanov Saudskej Arábie napadli Spojené štáty niekoľko úplne iných krajín, ktoré vraj (bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu) podporovali terorizmus, a tieto krajiny, predtým prosperujúce a pokojné, rozbombardovali, zničili a uvrhli do dlhodobého chaosu a rozvratu.

A natíska sa aj iný obraz: píše sa rok 2003, americký minister Colin Powell máva na plenárnom zasadnutí OSN skúmavkou s akousi bielou látkou, vraj dôkazom o tom, že Irak vlastní biologické zbrane hromadného ničenia a treba ho preto zničiť – čo sa následne aj stalo.

Vidíme, že dnes už netreba, ako Nemci v Gliwiciach v roku 1939, zložito inscenovať operácie pod falošnou vlajkou, aby bol dôvod niekoho napadnúť: stačí nepriateľa jednoducho obviniť, že urobil kybernetický útok…

Mimochodom, načo kupuje Ministerstvo obrany také kvantum vojenských vozidiel? Proti komu?