Slovenský lekár z New Yorku: „Systém nebol pripravený, nemocnice praskajú vo švíkoch“

Ako vás ovplyvňuje pandémia choroby COVID-19?

Je to neuveriteľné. Celý svet je zasiahnutý. Asi nie je človek, ktorého by COVID-19 neovplyvnil. Ľudia buď pracujú z domu, alebo o robotu prišli. Na Manhattane sú otvorené len nemocnice, lekárske praxe a nejaké základné obchody. Na uliciach je oveľa menej ľudí. Obmedzenie sociálnych kontaktov je nová norma. Je to asi najlepší spôsob ochrany. Každý deň je to obrovský stres. Podnikatelia riešia pôžičky z bánk, všetci sa snažia, aby ich dostali. A nemocnice praskajú vo švíkoch. My pracujeme najmä on-line, ale naše ordinácie sú otvorené. Postihlo nás to tiež tým, že sa staráme aj o novorodeniatka a malé deti.

Dá sa to riešiť?

Musíme aspoň do určitej miery s vykonávaním praxe pokračovať. Zmenili sme však ordinačné hodiny, oblečenie pre zamestnancov. Pediatri stále vyšetrujú malé deti bez príznakov COVID-19, ale môže s nimi prísť len jeden rodič. Máme na starosti 26– až 30-tisíc ľudí. Tým sme aktivovali telemedicínu. Takto riešime aj prípady s COVID-19. Vymysleli sme spôsob, že je možné otestovať sa aj doma.

Robíte telemedicínu s ľuďmi, ktorí majú COVID-19. Ako to vyzerá?

Robíme to každý deň. Ľudia majú príznaky ako bolesti hlavy, horúčku, bolí ich telo. Sú takí, je ich možno 80 až 90 percent, ktorých vieme zvládnuť cez telemedicínu. Potom sú tu starí ľudia nad 70 rokov, ktorých sledujeme. Máme rôzne prípady v domoch sociálnej starostlivosti, požiarnikov s príznakmi. Tehotné matky testujeme v ordinácii. Ako som povedal, snažíme sa riešiť veci cez telemedicínu. Všetko prešlo na ňu. Musíme uvažovať, ako to bude ďalej. Čísla chorých na Slovensku sú oveľa krajšie a dúfam, že vám to vydrží. Mimochodom, služby telemedicíny poskytuje americká firma. Ale do nášho systému ich integrovali dvaja talentovaní slovenskí softvéroví inžinieri. Za 10 dní dokázali neuveriteľné veci a môžeme fungovať. Na telemedicínu sme sa pripravovali, ale keď prišiel COVID-19, tak sme si povedali, že to musíme spustiť do dvoch týždňov. Podarilo sa to za 10 dní. Keď sa nedá niečo riešiť telemedicínou, rozhodujeme, ako najlepšie pomôcť pacientovi. Snažíme sa to zvládnuť cez naše ordinácie. Pretože pohotovosti sú momentálne naozaj len pre pacientov v kritickom stave. Iných pošlú domov alebo niekam inam.

Čiže nemocnice v New Yorku prijímajú len pacientov v zlom zdravotnom stave?

Berú kritických pacientov, ktorí majú také príznaky choroby, že by asi COVID-19 doma nezvládli. Takých, ktorým klesá hladina kyslíka či majú problémy s dýchaním. Robí sa hodnotenie, aká je pravdepodobnosť, že sa niečo môže stať. Nemocničné kapacity sa však napĺňajú, veď zdravotnícke zariadenia majú aj ľudí s inými problémami.

Spomínali ste, že sa snažíte robiť domáce testy na COVID-19. Je však testov dostatok?

Odpoveď je áno aj nie. Situácia v New Yorku je taká, že ľudia so slabými príznakmi sa nemajú testovať. Priorita je, aby sa testy dostali k ľuďom s ťažšími stavmi ochorenia. Kapacita laboratórií nie je taká, že by zvládla povedzme päť miliónov testov. Je potrebné priorizovať ľudí, aby sa to dalo časovo zvládnuť a aby testy boli pre tých, čo to potrebujú. Bohužiaľ, nie sme Južná Kórea, kde to s testovaním funguje. Ľudia so slabými príznakmi sú doma, aby sa nepohybovali a neohrozili napríklad zdravotníkov. Ale aj títo chorí nie vždy bývajú sami. Majú deti, starých rodičov. Nie je to vždy jednoduché. Medzi našimi pacientmi, našťastie, nemáme veľmi kritické prípady. Ale možno sú v nemocniciach a my o tom nevieme. Stále sa však veci v súvislosti s COVID-19 menia. Každý deň dostávame od úradov usmernenia, aké sú testy, čo máme robiť. Vírus je však rýchlejší.

Nakoľko bola Amerika na to pripravená?

Nemám všetky informácie. Ale bežný pohľad je, že USA neboli pripravené ani nie sú pripravené. Áno, teraz vidíme na YouTube, ako Bill Gates v minulosti hovoril, že takýto problém sa môže vyskytnúť. A že v Bielom dome bol výbor, ktorý sa tomu venoval. Nevieme presne, prečo ani mnohí špecialisti nevideli, čo sa môže stať. Rieši sa, kto čo zanedbal. Asi je to komplikované a nikto na seba nechce vziať zodpovednosť. Ale dúfame, že aspoň prezident Donald Trump v novembri prehrá, keď jeho najlepšia vízia je, že zomrie „iba“ stotisíc ľudí. Je to každý 350. Američan, keď si to prepočítate. Je to sila. Samozrejme, New York je medzinárodné centrum. Z Číny sme v januári mali v našich ordináciách ľudí, ktorí prišli z Wu-chanu. Chodili tiež z Talianska, z Francúzska, z rôznych kútov sveta. Ľudia nám hovorili, že pri vstupe do USA sa ich ani nič nepýtali. Systém nebol pripravený. Nikto nevedel, ako vírus prechádza populáciou. Za mesiac v New Yorku zistili, že je skoro všade. Ten vírus je tak povediac „premakaný“.

Čo tým myslíte, je nový koronavírus z medicínskeho hľadiska špecifický?

Zaskočil aj svetových expertov, ktorí od rána do večera nič nerobia, len sa venujú pandémiám a platia ich za to. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) doteraz stále nepovedala, že masky sú potrebné. Netvrdím, že ten vírus je dokonalý, ale zaskočil celý svet. Našťastie, priebeh choroby pri deťoch a mladších ľuďoch je väčšinou ľahší alebo zvládnuteľný. Na druhej strane sa vírus dokáže medzi nimi šíriť. Mladší ľudia sú pohyblivejší, viac sa presúvajú, a tak prenášajú aj chorobu.