Švédsko hlási v druhej vlne nezvyčajne málo infikovaných. V krajine sa rúška doteraz nenosia a úrady ich ani neodporučili (VIDEO)

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

ŠVÉDSKO: „Je to ako zabíjať muchu kladivom. Nemôžete stále zatvárať, otvárať a zase zatvárať, to bude pohroma,“ myslí si švédsky epiddemiológ Anders Tegnell o celoplošných karanténnych opatreniach v iných štátoch.

V zovretí druhej vlny pandémie je prakticky celá Európa. Jedna krajina však vytŕča. Švédsko, ktoré od začiatku zvolilo svojskú stratégiu, hlási nezvyčajne nízke počty nových prípadov. Na 100-tisíc obyvateľov mali za posledné dva týždne v priemere len 22 infikovaných. Pre porovnanie – Španielsko, ktoré je na tom v rámci Európy najhoršie, má priemer 279.

„Risk druhej vlny tu, samozrejme, je a musíme byť opatrní. Šírenie aktuálne pozorujeme medzi študentami stredných škôl, ktorým sa začala výučba. Pre nich to ale nie je nebezpečné. Vo zvyšku spoločnosti sa teraz vírus nešíri,“ hovorí epidemiológ Anders Tegnell.

Nad Švédskou stratégiou zdvíhal obočie celý svet. Keď sa celá Európa zatvárala, život tam bežal ďalej. Švédi nechali doma len študentov starších ako 16 rokov a obmedzili hromadné akcie. Všetko zostalo otvorené a rúška nenosia doteraz.

Švédsky hlavný epidemiológ tvrdí, že označovať jeho stratégiu ako úspešnú, je zatiaľ predčasné. Myslí si však, že je dlhodobo udržateľná, na rozdiel od striedania lockdownov a otvárania. Čiernou škvrnou na švédskom príbehu je ale vysoká smrtnosť v domovoch dôchodcov. Úrady priznávajú, že zlyhali, keď na jar včas nezakázali návštevy a personál nevybavili ochrannými pomôckami.

Okrem toho Švédi pozorujú ďalší zaujímavý jav – tisícky ľudí majú problémy s takzvaným dlhodobým Covidom. Zdravotná sestra Eva sa nakazila v apríli a ešte stále sa z ochorenia nedostala.

„Hocikedy ma zmohne strašná únava a musím si sadnúť. Cítim sa, ako keby som tri noci nespala, bije mi srde. Často neviem poriadne dýchať, ako keby som bola v nejakej saune,“ hovorí.

Dlhodobých Covid pacientov už vedci vo svete intenzívne skúmajú. Z doterajších výskumov vyplynulo, že pretrvávajúce príznaky majú najčastejšie ženy v strednom veku, ktoré boli predtým úplne zdravé.

Pozrite si reportáž:

Švédsky epidemiológ: Celoplošné opatrenia proti COVID-19? Je to ako zabíjať muchu kladivom

Predtým nenápadný vedec je v súčasnosti jedným z najznámejších Švédov. Infektológ Anders Tegnell (64) sa ešte na začiatku roka pripravoval na misiu do Somálska, kde mal pomôcť založiť inštitút verejného zdravia. Pandémia COVIDU-19 jeho plány úplne zmenila.

Zo štátneho epidemiológa, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v boji proti koronavírusu, sa stala kontroverzne vnímaná postava doma vo Švédsku aj v zahraničí.

Tegnell na začiatku pandémie odmietol celoplošnú aj lokálnu karanténu, ku ktorej po vzore Číny pristupovali takmer všetky európske štáty. Argumentoval tým, že zatváranie obchodov, kaviarní, škôl a celkovo miest väčšou koncentráciou ľudí, je zbytočnou ranou pre ekonomiku, pretože vírus tu snami bude navždy a musíme sa s ním naučiť žiť.

Tegnell vyzval Švédov, aby sa správali zodpovedne. Zatiaľ čo všade inde v Európe sa zatvárali firmy, reštaurácie a veľa ľudí prišlo o prácu, vo Švédsku život pokračoval v takmer bežnom režime. Švédska vláda sa miesto celoplošných drastických opatrení spoliehala na osobnú zodpovednosť každého jednotlivca a vydala sa cestou odporúčaní.

V apríli čelila obvineniam, že sa snaží premorovaním dosiahnuť kolektívnu imunitu, čo ale švédska ministerka zdravotníctva Lena Hallengrenová razantne odmietla.

Tegnell sa v očiach mnohých Švédov stal symbolom racionálneho prístupu k opatreniam voči pandémii a bojovníkom za slobodu. Ilustruje to aj fakt, že tetovanie s jeho podobizňou sa stalo hitom v tetovacích štúdiach.

U časti Švédov ale najmä v zahraničí sa už takej popularite neteší. Mnohí ho vidia skôr ako človeka, ktorý je zodpovedný za smrť tisícok starších ľudí v domovoch seniorov. Práve nedostatočná ochrana tejto rizikovej skupiny bolo jednou z príčin toho, že Švédsko má piatu najväčšiu úmrtnosť v prepočte na počet obyvateľov v EÚ. Horšie na tom bolo iba Taliansko (4.), Španielsko (3.), Británia (2.) a Belgicko (1.).

V porovnaní so susednými štátmi je na tom Švédsko, s úmrtím jednej osoby na každých zhruba 1750 obyvateľov, päťkrát horšie než Dánsko (1 úmrtie na každých 9200 obyv.) a desaťkrát horšie ako Nórsko (1 úmrtie na každých 20 500 obyv.) či Fínsko (1 úmrtie na každých približne 16 400 obyv.).

Že situácia nedopadla úplne podľa predstáv, priznal aj Tegnell. „Evidentne existuje veľký priestor na zlepšenie,“ uviedol ešte začiatkom júla v rozhovore v švédskom rozhlase. Severská krajina je stále jednou z mála krajín, ktoré občanom oficiálne neodporučili nosiť rúška.

Ďalšou ranou pre švédsku stratégiu bolo to, že napriek fungujúcim firmám utrpela pre pandémiu aj ekonomika krajiny. Švédsko doplatilo na úzke prepojenie ekonomík jednotlivých štátov. Výrazne klesol export, čo zapríčinilo pokles HDP minimálne o 4,5 percenta. Prejavilo sa to aj v raste nezamestnanosti, keď v máji stúpla o takmer 2 percentá zo 7,1 % na 9%.

Anders Tegnell však stratégiu napriek tomu obhajuje a tvrdí, že rozhodujúci moment príde až na jeseň, V situácii, keď už je jasné, že väčšinu krajín EÚ zasiahla druhá vlna nákazy COVIDU-19, zažíva Švédsko relatívne pokojné obdobie. Denné prírastky nových prípadov nákazy sú o 90 percent nižšie ako na konci júna, keď krajina zažívala vrchol pandemickej vlny.

Prvýkrát za 50 mesiacov sú denné počty prípadov nižšie ako v Nórsku a Fínsku, ktoré majú nižšiu hustotu obyvateľstva.

To, že je to práve Tegnellova zásluha, priznávajú aj kritici jeho stratégie. Na otázku, či by nebolo lepšie, keby išiel s davom, má jasnú odpoveď.

„Samozrejme, že áno. Ale ja v tom nie som sám,“ odpovedal Tegnell v rozhovre pre portál Financial Times a začal menovať svojich spolupracovníkov, členov vlády a aj samotné obyvateľstvo.

„Je to ako zabíjať muchu kladivom. Nemôžete stále zatvárať, otvárať a zase zatvárať, to bude pohroma,“ myslí si Tegnell o celoplošných karanténnych opatreniach v iných štátoch.

„Vo Švédsku bude nízka úroveň šírenia vírusu s možnosťou občasných lokálnych ohnísk. To, čo sa bude diať v iných krajinách, bude oveľa dramatickejšie,“ predpovedá Tegnell.

Aj keď sám tvrdí, že premorovanie obyvateľstva nebolo súčasťou švédskej stratégie, priznáva, že kolektívna imunita príde vhod a je užitočným nástrojom, ktorí dokáže výrazne spomaliť šírenie vírusu.

Zdroj: https://www.infovojna.sk