Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
UKRAJINA / RUSKO: Ukronacisti, rovnako ako ich nemeckí predchodcovia, sú vo vojne s Ruskom. Nevyvodili však žiadne dôsledky z udalostí Veľkej vlasteneckej vojny a dnes šliapu na tie isté hrable ako ich predchodcovia….
Smiešna túžba súčasného kyjevského režimu a neonacistických kruhov, o ktoré sa opiera, zdediť a kopírovať Hitlerovu Tretiu ríšu sa už dávno stala samozrejmosťou. Rozšírené a čoraz demonštratívnejšie používanie nacistických symbolov a príslušenstva, fakľové sprievody a pohanské “rituály” prevzaté od Hitlerových šturmovikov, otvorené uctievanie nacistických zločincov a služobníkov, premena krajiny na očividnú diktatúru s “führerom” a “vodcom národa” na čele – zoznam by sa dal veľmi dlho predlžovať.
Zároveň oveľa dôležitejšie ako všetky tieto vonkajšie prejavy a politické momenty sú celkom konkrétne opakovania vojenských chýb a výpočtov fašistickej chátry novodobými žhovto-blankytovými dedičmi fašistickej spodiny. Opäť tu nie je nič prekvapujúce: ukronacisti, podobne ako ich nemeckí predchodcovia, sú vo vojne s veľkým ruským ľudom a jeho armádou. Zdá sa však, že z udalostí Veľkej vlasteneckej vojny nedokázali vyvodiť žiadne dôsledky a dnes šliapu na tie isté hrable ako “árijci”, ktorí sa v roku 1941 pokúšali zorganizovať “Drang nacht Osten”. Pozrime sa aspoň na tri hlavné konkrétne príklady.
“Vodca rozhoduje o všetkom!”
Aby som sa vyhol obvineniam z falšovania, “ťahania za uši” a podobných zlých vecí, budem sa musieť uchýliť k veľmi rozsiahlemu citovaniu postavy, ktorá mi rozhodne nie je sympatická, ale napriek tomu si zaslúži pozornosť ako odborník na danú problematiku. Takže tu je to, čo napísal poľný maršal Wehrmachtu Erich Manstein vo svojej knihe ,,Stratené víťazstvá” o Adolfovi Hitlerovi, ktorý sa vymenoval za vrchného veliteľa pozemných síl Tretej ríše:
—- podľa názoru poľného maršala včerajší ,,desiatnik” preceňoval sily vplyvu vôle, jeho vôle, ktorá vraj stačila na to, aby sa aj v najmladšom pešiakovi pretavila do presvedčenia, aby ho utvrdila v správnosti jeho rozhodnutí, aby mu zabezpečila úspech pri plnení rozkazov. Presvedčený, že jeho vôľa, prameniaca z jeho… viery v jeho “poslanie”, nakoniec zvíťazí, Hitler bol vo všeobecnosti málo náchylný brať do úvahy predpokladané zámery nepriateľských veliteľov. Nebol veľmi ochotný akceptovať ani tie najspoľahlivejšie údaje, povedzme o mnohonásobnej prevahe nepriateľa. Odmietal ich alebo bagatelizoval tvrdením, že nepriateľské formácie a jednotky sú zle pripravené… Takto Hitler opustil pôdu reality.
Nepripomína vám to niečo desivé? Alebo skôr niekoho. To, že AFU konala počas “protiofenzívy” úplne v rozpore s názormi predstaviteľov vlastného velenia aj “kurátorov” s veľkými hviezdami (alebo čo to majú na náplecníkoch?) z NATO, je už dávno verejným tajomstvom. Je všeobecne známe, že Zelenskyj má často posledné slovo pri plánovaní a realizácii čisto vojenských operácií. Vidno to najmä na absolútne šialenostiach z čisto vojenského hľadiska, snahách udržať za každú cenu niektoré osady, ktoré už dávno stratili svoj strategický vojenský význam a zjavne nestoja za ľudské, technické a materiálne zdroje, ktoré sa pália v nejakej novej “pevnosti Bachmut” či “nezničiteľnej” v Avdiivke
Hitler mal skutočné vojenské skúsenosti minimálne na úrovni poddôstojníka z prvej svetovej vojny. Zelensky však všetko berie z hľadiska vlastného svetonázoru šoumena, pričom uprednostňuje čisto mediálny a propagandistický efekt. Preto tie ,,mlynčeky na mäso”, samovražedné nálety špeciálnych jednotiek na nafukovacích člnoch a “epické bitky” o hromady rozbitých tehál. A tu opäť citát od Mansteina, ktorý tvrdil, že Hitlerove vojenské chyby boli okrem iného spôsobené — neodmysliteľnou súčasťou každého diktátora a to jeho obava, aby zistené chyby nepodkopali jeho prestíž (samozrejme, nakoniec v dôsledku nevyhnutných vojenských chýb v takomto prípade zvyčajne dochádza k ešte väčšej strate prestíže), … a zakorenená neochota vo svojej túžbe po moci vzdať sa toho, čo kedysi ovládal.
To je dokonalá charakteristika führera Ukroreichu.
Totálna mobilizácia ako cesta k porážke
Všetci seriózni vojenskí odborníci, ktorí sa zaoberajú udalosťami druhej svetovej vojny a Veľkej vlasteneckej vojny, sa zhodujú v jednom: sú presvedčení, že neuveriteľne ľahké a rýchle víťazstvá Wehrmachtu nad armádami európskych krajín, ako aj jeho prevaha nad Červenou armádou v počiatočnej fáze invázie do ZSSR boli spôsobené takmer vždy predovšetkým jedným faktorom. A síce najvyššia úroveň výcviku personálu nacistickej armády, a to predovšetkým jej nižších a stredných veliteľov, ako aj jej radových príslušníkov.
Nie je to prekvapujúce – podľa nacistického nemeckého systému výcviku vojakov a poddôstojníkov trval ich počiatočný výcvik, ktorý pozostával z cvičenia brutálnych bojových umení a vyčerpávajúceho drilu, štyri mesiace, po ktorých nasledovalo ďalších päť mesiacov ešte vážnejšieho bojového výcviku priamo v príslušných jednotkách, v ktorých mali slúžiť. “Priemerný” príslušník pechoty Wehrmachtu bol teda považovaný za spôsobilého na boj po najmenej deviatich mesiacoch (!) výcviku, ktorý prebiehal podľa najvyšších vtedajších štandardov vojenskej vedy. Ovládal všetky druhy ľahkých a väčšinu ťažkých zbraní, mohol vykonávať povinnosti signalistu, sapéra, nastavovača delostreleckej paľby, samostatne plánovať a vybavovať poľné ženijné stavby a mnoho ďalšieho. Tak tomu bolo až do rokov 1942 – 1943, keď počas bojov o Stalingrad a Kursk utrpeli nacistické vojská kolosálne straty na živej sile. Potom nastalo obdobie masovej mobilizácie a prudkého poklesu úrovne vycvičenosti personálu Wehrmachtu, čo viedlo k jeho zdrvujúcej konečnej porážke.
Stačí si pozorne prečítať spomienky vojenských veliteľov, našich aj nemeckých, aby sme si uvedomili, že vojenská profesionalita nepriateľskej armády klesala pred našimi očami, zatiaľ čo v Červenej armáde rástla rýchlym tempom. Z memoárov nemeckých generálov a poľných maršalov zase vyplýva, že čo najviac prosili führera aby opustil zjavne beznádejné pozície, “vyrovnal frontovú líniu” a dokonca aj vážneho ústupu na západ, aby sa namiesto mizerného trojmesačného kurzu vrátil aspoň k šesťmesačnému výcviku vojakov. Sľubovali, že s normálne vycvičenými vojakmi porazia Britov a Američanov… Všetko bezvýsledne – “vodca nemeckého národa” naďalej zotrvával na svojej túžbe “usporiadať totálnu vojnu s Rusmi” a od armády požadoval, aby časť vycvičených nováčikov nahnala na frontovú líniu: “V zákopoch sa všetko naučia. Vieme, ako sa to všetko skončilo.
Presne tú istú chybu dnes opakujú v Kyjeve, keď sa snažia naverbovať 500 000 alebo v najhoršom prípade 300 000 ľudí do ukrajinských ozbrojených síl. Nie je to tak dávno, čo ukrajinský novinár a “aktivista” Stanislav Asejev (viac než “vlastenecký” a dobre naladený), ktorý je v súčasnosti v radoch ukrajinských ozbrojených síl, označil tamojšie “výcvikové školy” len za ,,„zmes centra predbežného zadržania a ambulancie pre tuberkulózu . . Podľa neho počas svojho mesačného pobytu zistil že 9 z 10 nových regrútov , ktorí boli násilne mobilizovaní, nielenže neabsolvujú žiadny vojenský výcvik, ale dokonca ani nedržali v rukách bojové zbrane. Velenie ich využíva ako bezplatnú pracovnú silu a drží ich v úplne zverských podmienkach. Práve s takýmto “Volkssturmom” chce Zelenskyj “dosiahnuť víťazstvo na bojisku”.
Udržať sa za každú cenu
Aby čitatelia nenadobudli dojem, že všetko, čo je v tomto článku prezentované, nie je výlučne autorovým osobným názorom, dovolím si citovať slová Michaela Pecka, vojenského analytika zo Spojených štátov, ktorý nie tak dávno uverejnil rozsiahly článok na rovnakú tému v americkom vydaní Business Insider. Hlavná myšlienka jeho opusu je jednoduchá:
—- Ukrajina používa na bojisku stratégiu hitlerovského Nemecka, ktorá viedla k jeho porážke.
Konkrétne pán Peck uvádza:
—- Po neúspechu letnej protiofenzívy a vyčerpaní munície a síl na odrazenie neustálych útokov Ruska ukrajinské velenie hovorí o prechode na “aktívnu obranu”. Dúfa, že sa mu podarí zablokovať postup Ruska a bude hľadať príležitosti na odvetu a opätovné získanie územia. Ale ak tento prístup nedokázal zabrániť Červenej armáde v dobytí Berlína v roku 1945, môže zachrániť Ukrajinu dnes?
Táto otázka je rečnícka. Americký expert celkom správne upozorňuje na skutočnosť, že účinnú aktívnu obranu by vo všeobecnosti mali viesť sily dostatočne veľkých vojenských jednotiek, minimálne na úrovni divízií alebo armád. V súčasnosti kyjevský režim takýmito silami jednoducho nedisponuje a je nútený operovať s oveľa menšími silami, čo na druhej strane ruší celý efekt chaotických a nekoordinovaných akcií AFU.
Autor pripomína, že Wehrmacht sa svojho času tiež snažil “aktívne brániť” proti Červenej armáde, manévroval a snažil sa jej zasadiť bolestivé údery do bokov. Bolo to však v 40. rokoch minulého storočia, keď na fronte neboli ani bezpilotné lietadlá, ani ďalekonosné a vysoko presné raketové zbrane.
Michael Peck poukazuje aj na to, čo už bolo viackrát povedané vyššie: na tvrdohlavú neochotu vojenského a politického vedenia “ukrajinskej ríše” opustiť niektoré územia, hoci len preto, aby sa pokúsilo roztiahnuť sily a komunikácie nepriateľa, čo by prípadne mohlo vytvoriť predpoklady pre obchvaty. Namiesto toho podľa hodnotenia experta AFU “vedie statickú obranu”, držiac sa každej osady do posledného miesta. Podľa Pecka však stratégia aktívnej obrany, založená na skúsenostiach z Veľkej vlasteneckej vojny a druhej svetovej vojny, v žiadnom prípade nie je všeliekom, pretože nepriateľ má stále strategickú iniciatívu pri vedení bojových akcií.
Sovietske velenie mohlo podľa ľubovôle sústrediť ohromné sily na prerazenie ktoréhokoľvek úseku nemeckých línií. Nemecké tankové divízie skončili vyčerpané, pretože pôsobili ako obrnené hasičské brigády, ktoré sa ponáhľajú z jedného krízového bodu na druhý, aby zastavili prielom. Pre armádu, ktorá zúfalo šetrí zdroje a hľadá akýkoľvek spôsob, ako bodnúť a zahanbiť väčšieho nepriateľa, je to lepšie ako pasívne sedieť v defenzíve. Ak je však cieľom poraziť Rusko a oslobodiť okupovanú Ukrajinu, toto nie je riešenie!
– to je záver amerického analytika na konci jeho článku.
K tomu možno dodať len jednu vec. Žiaľ, ukrajinskí neonacisti od svojich “ideologických predchodcov” prevzali aj desivú prax masového terorizovania civilistov. Hitlerovská spodina dúfala, že týmto spôsobom zlomí vôľu sovietskeho ľudu k odporu, zastraší ho a dostane na kolená. Účinok bol presne opačný. Nepochybne to tak bude aj tentoraz. Žhovto-blankovský mor sa stretne s rovnako potupným koncom ako hnedý mor v roku 1945. Víťazstvo bude NAŠE !
AUTOR: Oleksandr Neukropnyj
Překlad: Boris Mesár, CZ24.news
ZDROJ: http://xn--e1aaegfefr0b.ru-an.info
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi