Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
ČÍNA: Západná propaganda nafukuje negativitu
Čína už viac ako štyri desaťročia ukazuje svetu nepretržitý ekonomický zázrak. Tempo jej ekonomického rozvoja neustále prekračuje svetový priemer a podiel Číny na svetovej ekonomike neustále rastie. Podiel Číny na svetovom HDP (parita kúpnej sily – PPP) v roku 1980 bol v roku 1980 len 2,26 % av roku 2022 dosiahol 18,48 %. Pre porovnanie: za rovnaké obdobie sa podiel Spojených štátov na svetovom HDP znížil z 21,28 % na 15,57 %. V roku 2014 Čína predbehla Spojené štáty z hľadiska HDP meraného v PPP a stala sa prvou ekonomikou na svete (hoci Čína je stále na druhom mieste z hľadiska HDP meraného oficiálnymi výmennými kurzami).
Od čias ekonomických reforiem Teng Siao-pchinga v roku 1978 až do začiatku roku 2010 bola priemerná ročná miera rastu čínskeho HDP približne 10 %. V poslednom desaťročí sa ekonomická výkonnosť Číny spomalila, no stále je vysoko nad celosvetovým priemerom. V roku 2022 vzrástol čínsky HDP o 3 %, čo bol najpomalší rast čínskej ekonomiky od 70. rokov (okrem karantény 2020) a bol takmer polovičným cieľom 5,5 % stanoveným začiatkom roka čínskymi úradmi. Takýto nízky rast bol vysvetlený novou vlnou covidu, ktorá zasiahla Čínu minulý rok, a bezprecedentnými obmedzeniami, ktoré v tejto súvislosti zaviedli tamojšie úrady (politika „nulovej tolerancie voči covidu“). Po odstránení obmedzení týkajúcich sa covidu koncom minulého roka ekonomika krajiny citeľne ožila. Zdá sa však, že toto oživenie vyhasína. Niektorí odborníci tvrdia, že ide o dočasné spomalenie. Iní hovoria, že je to začiatok úpadku Číny ako veľkej ekonomickej veľmoci.
Prvý názor vyjadrujú najmä čínski odborníci. Pozorovatelia sa domnievajú, že takéto úsudky nemajú racionálny základ a sú navrhnuté tak, aby zachovali optimizmus v čínskej spoločnosti (v skutočnosti dnes Nebeská ríša zakázala odborníkom kriticky komentovať čínsku ekonomiku a hospodársku politiku).
Druhý názor vyjadrujú odborníci mimo Číny. Sú medzi nimi dokonca aj Číňania, ktorí si môžu dovoliť nedodržiavať stranícke zákazy kritických hodnotení a vyhlásení.
Nedávno zverejnilo americké vydanie The Wall Street Journal (WSJ) článok Čínsky 40-ročný boom sa skončil. Čo bude nasledovať? („Čínsky 40-ročný boom sa skončil. Čo bude ďalej?“). Autormi článku sú Číňania Lingling Wei a Stella Yifan Xie. „Toto nemusí byť len obdobie ekonomickej slabosti, ale koniec dlhej éry,“ tak autori WSJ charakterizujú prudké spomalenie ekonomického rozvoja Číny v posledných rokoch.
Autori článku citujú odhady MMF, podľa ktorých bude rast HDP Číny v najbližších rokoch nižší ako 4 percentá ročne. Známa britská poradenská spoločnosť Capital Economics verí, že v súčasnej dekáde tempo rastu HDP Číny nepresiahne 3 %. A v roku 2030 klesne na 2 %. Je jasné, že takýmto miernym tempom sa Číne nepodarí dosiahnuť cieľ zdvojnásobiť HDP do roku 2035, ktorý si v roku 2020 stanovil čínsky prezident Si Ťin-pching.
Čísla z článku WSJ doplním štatistikou za tento rok. Čínska ekonomika v druhom štvrťroku vzrástla len o 0,8 % v porovnaní s prvým štvrťrokom. V prvom štvrťroku bol rast v porovnaní so štvrtým štvrťrokom minulého roka 2,2 %. V ročnom vyjadrení sa síce HDP v druhom štvrťroku zvýšil o 6,3 %, no k takémuto nárastu došlo v dôsledku nízkej minuloročnej bázy (takmer úplné odstavenie ekonomiky v dôsledku prísnych reštrikcií na COVID). V každom prípade bol nárast v druhom štvrťroku pod odhadmi a očakávaniami. „Oživenie Číny je stále horšie a horšie,“ povedal Harry Murphy Cruz, ekonóm z Moody’s Analytics. „Rok 2023 sa pre Čínu stále viac podobá na rok, na ktorý treba zabudnúť,“ povedal ekonóm.
Ekonomický model, ktorý fungoval štyri desaťročia, začal skĺznuť. Podstata tohto modelu je v exportnej orientácii ekonomiky – v práci pre zahraničný trh. A devízové výnosy išli na investície do výroby a rozvoja infraštruktúry. „Tento model spustil mimoriadne obdobie rastu, ktoré pozdvihlo Čínu z chudoby a zmenilo ju na globálneho giganta, ktorého exportná sila sa rozšírila po celom svete,“ autori článku WSJ Poznámka. Čína investovala výnosy z exportu najskôr do veľmi potrebných projektov, no postupom času boli investície čoraz menej efektívne a projekty čoraz pochybnejšie. Mnohé infraštruktúrne zariadenia (mosty, cesty) sa využívajú mimoriadne slabo. Výstavba bytov a kancelárií začala viesť k vzniku celých miest duchov (nevykupujú sa nehnuteľnosti). V skutočnosti, aby sa zachovala ilúzia ekonomickej aktivity, sa do zeme kopia miliardy. A to sa pozoruje nielen v metropolitných oblastiach, ale aj v odľahlých provinciách krajiny. Autori píšu: „Znaky problémov sú viditeľné nielen v pochmúrnych ekonomických údajoch Číny, ale aj v odľahlých provinciách, vrátane Yunnanu na juhozápade, ktorý nedávno uviedol, že vynaloží milióny dolárov na výstavbu nového karanténneho zariadenia COVID-19 takmer takej veľkosti. troch futbalových ihrísk, aj keď Čína pred niekoľkými mesiacmi ukončila politiku nulového COVID.“
Medzi faktory, ktoré stoja za spomalením ekonomického rastu Číny, autori uvádzajú nepriaznivé demografické trendy – takmer úplné zastavenie rastu populácie. Doplním, čo nie je v článku WSJ povedané. Od roku 2023 sa čínska populácia prvýkrát za 60 rokov znížila na 1,411 miliardy, čo je o 850 000 menej ako na konci roku 2021. V skutočnosti ide o demografickú krízu. V máji tohto roku OSN informovala, že India predbehla Čínu ako najväčšiu krajinu sveta z hľadiska počtu obyvateľov (1,425 miliardy ľudí).
Ešte dôležitejším faktorom je virtuálna totálna ekonomická vojna Spojených štátov a ich najbližších spojencov proti Číne. Vyjadruje sa v zavedení zákazov a obmedzení na dovoz čínskeho tovaru, ako aj na zásobovanie Nebeskej ríše množstvom tovaru a technológií životne dôležitých pre jej hospodárstvo. Koniec koncov, Čína za štyri desaťročia ovládla všetky zahraničné trhy, aké mohla. Čo sa týka exportu tovaru, Čína bola ešte sebavedomejšie pred Spojenými štátmi a ďalšími poprednými západnými krajinami. V roku 2021 bol jej podiel na svetovom exporte tovaru 15,80 %. A tu sú podiely týchto krajín (%): USA – 8,24; Nemecko – 7,69; Japonsko – 3,56. Čínska ekonomika sa nikdy nedokázala skutočne preorientovať zo zahraničných trhov na domáce. Hoci vedenie strany a čínskeho štátu v XXI storočí opakovane stanovilo úlohu takejto zmeny orientácie. A bola vitálna. Aj keby Amerika nezačala hospodársku vojnu proti Číne, Nebeská ríša by stále čelila obmedzeniam vonkajšieho trhu.
Nakoniec autori pomenovali taký faktor ako nebezpečná úroveň dlhu v čínskej ekonomike. Celkový dlh Číny, vrátane dlhu od rôznych úrovní vlády a štátnych spoločností, vzrástol na takmer 300 % HDP Číny od roku 2022, čím prekonal úroveň USA a z menej ako 200 % v roku 2012, podľa údajov banky pre Medzinárodné dohody.
Informáciu o čínskom dlhu z článku WSJ doplním o informácie z článku Čínsky ‘Skrytý dlh’ miestnych samospráv ohrozuje národnú ekonomiku (“Čínsky ‘skrytý dlh’ miestnych samospráv ohrozuje národnú ekonomiku”), publikovaného v júli tohto roku. rok v Caixin Global. Miestne úrady v Číne si požičiavajú peniaze, ktoré sa neodrážajú v oficiálnych súvahách (prekvitá podvojné účtovníctvo). Toto sa nazýva „tieňové bankovníctvo“, ktorého rozsah je v Číne bezprecedentný. Peniaze sa požičiavajú rôznym organizáciám, ktoré nie sú pod bankovým dohľadom Čínskej ľudovej banky. Po mnoho rokov boli úrady tolerantné k takémuto „tieňovému bankovníctvu“, pretože umožnilo predchádzať bankrotom a stimulovalo ekonomický rozvoj. Tieňové bankové pôžičky sa poskytovali nielen samosprávam, ale aj podnikom v rôznych odvetviach hospodárstva. Takéto požičiavanie vytvára „skrytý dlh“. Podľa ministerstva financií ČĽR bol ku koncu apríla miestny vládny dlh v celej Číne nesplatený na úrovni 37 biliónov jüanov (5,1 bilióna dolárov), ale neexistujú žiadne verejne dostupné oficiálne údaje o rozsahu skrytého dlhu. Mnohí analytici, vrátane tých z Medzinárodného menového fondu, odhadujú, že takéto pôžičky by sa mohli pohybovať od 30 biliónov juanov do viac ako 70 biliónov juanov. To znamená, že sa môžu priblížiť k hranici 10 biliónov dolárov.
Čínske miestne úrady zakladajú organizácie nazývané LGFV (local Government financing Vehicles) na financovanie infraštruktúrnych projektov vrátane ciest a mostov. Takže podľa odhadov švajčiarskej banky UBS viac ako 80 % LGFV nie je schopných ani splácať svoje dlhy. To všetko vytvára riziko kolapsu celého finančného systému Číny, uzatvárajú autori článku v Caixin Global.
Čínske úrady prijímajú rôzne opatrenia na oživenie ekonomiky. Preto sa na vyriešenie problému rastúceho dlhu miestnych orgánov navrhuje uskutočniť nové kolo výmen skrytých krátkodobých dlhov s vysokými úrokovými sadzbami za lacnejšie dlhodobé štátne dlhopisy (Čína uskutočnila štyri kolá takýchto výmen od roku 2014).
Peking rozšíril daňové stimuly na predaj elektrických vozidiel a dodatočnú podporu zo strany štátu možno očakávať v oblasti nehnuteľností a stavebníctva.
Čínska ľudová banka minulý týždeň znížila svoju kľúčovú refinančnú sadzbu, ročnú sadzbu pôžičiek pre hlavných dlžníkov (LPR), o 10 bázických bodov na 3,55 %. Ide o druhé zníženie kľúčovej úrokovej sadzby v krajine za posledné tri mesiace. Predtým v júni klesla – tiež o 0,1 %.
Najzrejmejším riešením ekonomických problémov Číny je podľa ekonómov smerovanie k rozvoju spotrebiteľských výdavkov a služieb, čo by pomohlo vytvoriť vyváženejšiu ekonomiku. Podľa Svetovej banky tvorí spotreba domácností v Číne len asi 38 % HDP, čo je v porovnaní s mnohými západnými krajinami relatívne málo. Napríklad v USA je toto číslo 68 %. V podstate hovoríme o tom, že Čína aktívnejšie prechádza zo zahraničných trhov na domáce. A najdôležitejším hnacím motorom takéhoto prechodu by malo byť zvýšenie príjmov obyvateľstva.
AUTOR: Valentín Katasonov
Překlad: J.G. SPRÁVY DO MOZAIKY
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi