Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Tím vedcov z Baylorovej lekárskej fakulty zistil, že všetci ľudia s Alzheimerovou chorobou majú mozog infikovaný jednou bežne sa vyskytujúcou hubou.
Tento prelomový výskum má obrovské dôsledky na spôsob, akým sa bude Alzheimerova choroba v budúcnosti liečiť a ako sa jej dá predchádzať.
Pomocou zvieracích modelov vedci zistili, ako huba nazývaná Candida albicans (C. albicans), niekedy označovaná aj za pleseň alebo kvasinku, vstupuje do mozgu, aktivuje mechanizmy na jej odstraňovanie a vytvára peptidy podobné amyloidu beta (Aβ) – čo sú toxické proteínové fragmenty spôsobujúce Alzheimerovu chorobu.
Stránka Zerohedge.com k téme uvádza:
„Predchádzajúce výskumy naznačovali, že huby majú podiel na rozvoji chronických neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba, ale ich mechanizmy neboli úplne pochopené.“
Má Alzheimerova choroba mikrobiálnu príčinu?
Samostatná recenzia publikovaná v časopise NeuroSci v roku 2022 skúmala otázku, či má demencia mikrobiálnu príčinu.
Na základe preskúmaných údajov dospela správa k záveru, že infekčné patogénne organizmy, ako sú huby (kvasinky, plesne), môžu zohrávať úlohu v procese, prostredníctvom ktorého sa vyvíja Alzheimerova choroba a iné formy demencie.
„Naše laboratórium má dlhoročné skúsenosti so štúdiom húb, a tak sme sa pustili do štúdia súvislosti medzi Candidou albicans a Alzheimerovou chorobou na zvieracích modeloch,“ povedal Dr. David Corry, jeden z autorov štúdie a profesor patológie, imunológie a medicíny na Baylorovej lekárskej fakulte v tlačovej správe zo dňa 17. októbra 2023.
„V roku 2019 sme informovali, že Candida albicans sa dostáva do mozgu, kde spôsobuje zmeny, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri Alzheimerovej chorobe. Súčasná štúdia rozširuje túto prácu o pochopenie molekulárnych mechanizmov rozvoja tohto ochorenia.
Naša prvá otázka bola, ako sa Candida albicans dostane do mozgu? Zistili sme, že produkuje enzýmy nazývané secernované asparágové proteázy (SAPS), ktoré narúšajú hematoencefalickú bariéru a poskytujú hubám prístup do mozgu, kde následne spôsobujú poškodenie,“ povedal Yifan Wu, hlavný autor štúdie a postgraduálny doktorant v pediatrii.
Ďalším cieľom vedcov bolo zistiť, ako je mozog schopný vyčistiť vzniknutú infekciu.
Dr. Corry a jeho kolegovia vykonali predchádzajúci výskum, ktorý ukázal, že infekcia v mozgu spôsobená Candidou albicans môže byť u zdravých myší úplne vyliečená už za desať dní.
Tieto zistenia publikované v Nature Communications v januári 2019 ukázali, že hubová infekcia bola vyliečená v dôsledku dvoch mechanizmov, ktoré spustila samotná huba v špecifických mozgových bunkách nazývaných mikroglie.
Mikroglie sú typom gliových buniek umiestnených v mozgu a mieche a predstavujú približne 10 až 15 percent buniek nachádzajúcich sa v mozgu. Mikroglie pôsobia ako primárna línia obrany imunitného systému a čistia centrálny nervový systém od patogénnych organizmov, poškodených neurónov a iného cudzieho materiálu pomocou procesu nazývaným fagocytóza.
V tejto štúdii výskumníci preukázali, že peptidy podobné Aβ môžu byť vytvárané Candidou albicans, ktorá bola nájdená v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou, ako aj u ľudí s inými chronickými neurodegeneratívnymi poruchami.
Čo je Candida albicans
Candida albicans je bežná huba (vo forme kvasinky) a vyskytuje sa v gastrointestinálnom trakte, v ústach, na koži a v reprodukčnom trakte väčšiny ľudí.
Ľudia a Candida albicans majú komplikovaný vzájomný vzťah, keďže väčšinu času je candida neškodná. Jednoducho je členom zdravej mikroflóry.
Ide však o jeden z mála druhov húb, ktoré spôsobujú ochorenie u ľudí a je zodpovedná za infekcie, ktoré siahajú od povrchových infekcií sliznice a kože, ako sú afty, plienkové vyrážky či vaginálne kvasinkové infekcie, až po závažnejšie infekcie, ako je invazívna kandidóza, ktorá môže ovplyvniť krv, srdce, mozog a kosti.
Infekcie spôsobené Candidou albicans sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako sú pacienti s AIDS, ľudia podstupujúci imunosupresívnu liečbu rakoviny, pacienti s transplantovanými orgánmi a iné podobné stavy deficitu imunity.
Toto potlačenie obranyschopnosti tela je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa u niektorých ľudí rozvinú infekcie Candidy albicans po užívaní antibiotík, nakoľko dochádza k zníženiu množstva prospešných baktérií v čreve. To spôsobuje bakteriálnu nerovnováhu a umožňuje Candide albicans nekontrolovane sa množiť.
Candida dokáže prežiť aj mimo tela a má schopnosť kolonizovať každý ľudský orgán a tkanivo. Podľa Encyklopédie mikrobiológie je najčastejšou príčinou systémových plesňových infekcií.
Viac dôkazov, ktoré spájajú huby s neurodegeneratívnymi chorobami
V januárovom prehľade publikovanom v medicínskom žurnále Frontiers in Immunology výskumníci skúmali úlohu húb pri autoimunitných a neurodegeneratívnych poruchách centrálneho nervového systému.
V prehľade sa uvádza, že v poslednej dobe čoraz viac dôkazov poukazuje na úlohu periférnych húb pri spúšťaní zápalu, imunitnej odpovede a zhoršovaní celého radu neinfekčných porúch centrálneho nervového systému (CNS), vrátane sklerózy multiplex, Parkinsonovej choroby a Alzheimerovej choroby.
V prehľade sa dospelo k záveru, že huba môže spustiť zápal prostredníctvom rôznych mechanizmov v progresii neinfekčných ochorení CNS, čo naznačuje, že je rozhodujúca pre vývoj budúcich terapeutických terapií a liečebných stratégií.
Štúdia z roku 2015 publikovaná v žurnále Scientific Reports uvádza, že niekoľko výskumníkov navrhlo možnosť, že Alzheimerova choroba môže mať mikrobiálnu príčinu. Vedci našli dôkaz, že tkanivá z centrálneho nervového systému (ktoré zahŕňajú mozog a miechu) pacientov s Alzheimerovou chorobou obsahujú bunky húb.
Tieto hubovité bunky boli nájdené v rôznych oblastiach mozgu, vrátane vonkajšej čelnej kôry, cerebelárnej hemisféry, entorhinálneho kortexu/hipokampu a plexusu choroideus. Uvedené hubové materiály neboli prítomné u kontrolných jedincov, ktorí nemali Alzheimerovu chorobu. Vedci vo svojich vzorkách identifikovali niekoľko rôznych druhov húb.
Zaujímavé sú aj poznámky autorov štúdie o tom, že plesňová infekcia sa našla aj v krvných cievach, čo by mohlo vysvetliť vaskulárnu patológiu, ktorá sa často vyskytuje u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Zistenia poskytujú zaujímavý dôkaz, že tieto plesňové infekcie sú prítomné v centrálnom nervovom systéme pacientov s Alzheimerovou chorobou, ale nie u zdravých jedincov, ktorí slúžili ako kontrolná vzorka.
AUTOR: Sean Adl-Tabatabai
Překlad: Badatel.net
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi