Veľké porovnanie platov! Slováci zaplačú, naši susedia sú na tom výrazne lepšie: TAKTO vyzerajú ich mzdy

Priemerná hrubá nominálna mzda krátko po rozpade Česko-Slovenska sa u nás pohybovala na úrovni 178,55 eur (po prepočte). Aj keď dnes zarobíme v priemere viac ako osemnásobok, oproti ostatným krajinám V4, pred ktorými sme ešte pred pár rokmi držali náskok, poriadne zaostávame.

Spomedzi krajín V4 bola dlhodobým ťahúňom vo výške hrubej nominálnej mzdy práve Česká republika. Slovensku sa však darilo dobre. Napriek omnoho väčšej ekonomickej sile nášho severného suseda sme s Poľskom držali krok, od roku 2011 sa nám však poľské platy neustále vzďaľujú. Výnimkou nie je ani Maďarsko. Zatiaľ čo v rokoch 2009 – 2021 sme si v platoch držali náskok, v posledných troch rokoch nás predbehli už aj naši južní susedia.

Slováci prestávajú chudobnieť, boj so zdražovaním zatiaľ zvládame

Dobrou správou je, že Slováci postupne prestali chudobnieť. „Čo sa nominálneho rastu týka, vývoj bol pre zamestnancov jednoznačne pozitívny. Čo sa reálneho rastu miezd týka, tam musíme rok rozdeliť na dve polovice: v prvom polroku rast miezd na infláciu nestačil, ale v druhom polroku sme už videli rast aj reálnych miezd. Tento trend by mal pokračovať aj v roku 2024,“ povedal pre portál Pravda Tibor Lörincz, analytik Tatra banky.

Zjednodušene by sa dalo tvrdiť, že zatiaľ čo počas vrcholu inflačnej krízy hrubá nominálna mzda na Slovensku nestíhala za tempom zdražovania, na konci druhého prvého polroka 2023 sa rastu miezd konečne podarilo dohnať rast cien.

Za zhoršujúcou sa ekonomickou situáciu v porovnaní s našimi najbližšími partnermi je aj vývoj práve na ich domácej pôde. „Vidíme, že Česko sa dlhodobo drží v úrovni priemerných zárobkov nad úrovňou Slovenska. Na druhej strane maďarské priemerné platy boli dlhodobo pod tými slovenskými, zatiaľ čo Poliaci zarábali v priemere rovnako. Náš biznis model bol z veľkej časti postavený na kvalifikovanej ale lacnej pracovnej sile, pričom nám pomáhala výhodná poloha v strede Európy a členstvo v EÚ a eurozóne. Model našich susedov bol v zásade podobný. V ostatných rokoch však vidíme, že ekonomika Slovenska v dobiehaní priemeru EÚ stagnuje,“ hovorí analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne.

Zatiaľ čo iné krajiny rastú, Slovensko stagnuje. Potrebné je preto pozerať sa po iných príležitostiach ekonomického rastu. „Na druhej strane práve ekonomiky Maďarska a Poľska začali priemer EÚ dobiehať, pričom nás dobehli, respektíve predbehli. Slovensku chýba štrukturálny reformný impulz, ktorý by dokázal reštartovať našu ekonomiku smer k znalostiam a inováciám. Tu vidíme, že naši susedia majú pred nami istý náskok, čo sa postupne prejavuje aj vo výške a vývoji platov,“ uviedol Kočiš.

Slovenská ekonomika v minulom roku rástla

Slovenská ekonomika ukončila rok 2023 s rastom nad 1 %, avšak bol to najpomalší rast od roku 2013, ak sa neberie do úvahy pokles v roku 2020. V súhrne za celý rok 2023 hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 1,1 % (v stálych cenách, sezónne neočistený). Nominálny objem v bežných cenách dosiahol necelých 122,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Za rok 2023 rástli výkony všetkých štruktúr ekonomiky. Hrubá pridaná hodnota (podľa výrobnej metódy) medziročne vzrástla o 3,7 %, po dlhom čase sa jej medziročné zvýšenie prejavilo vo všetkých 10 sledovaných skupinách odvetví.

Najvýznamnejší vplyv mal jednoznačne rast priemyslu o 5,7 %. Kľúčové odvetvie ekonomiky sa tak pozbieralo po útlme v roku 2022. V štruktúrach priemyslu rozhodujúco vzrástla výroba dopravných prostriedkov o viac ako 22 % a výroba koksu a ropných výrobkov bola vyššia o takmer 10 %. Objem pridanej hodnoty vôbec prvýkrát prekročil v bežných cenách hranicu 100 miliárd eur. Druhý najväčší pozitívny vplyv na rast ekonomiky mal rast pridanej hodnoty v obchode, doprave, ubytovaní so stravovaním o 5,3 %, ako aj v stavebníctve o 8,2 %.

Podľa výdavkovej metódy mal tlmiaci účinok na celkový výsledok rastu ekonomiky výrazný pokles domáceho dopytu o 5 %, čo bolo spôsobené najmä poklesom konečnej spotreby v domácnostiach. Spotreba v domácnostiach počas roka 2023 medziročne klesla o 2,5 %, čo bol najväčší prepad za posledných takmer 30 rokov. Žiadna doterajšia kríza, ani finančná či pandemická, nedokázala donútiť domácnosti šetriť tak ako vysoká inflácia. Na celoročnej úrovni v mínusových hodnotách zostali aj výdavky vo verejnej správe a v neziskových inštitúciách.

(Zdroj: Getty Images)

Z domáceho dopytu si pozitívny vplyv udržali iba investície vyjadrené tvorbou hrubého fixného kapitálu, ktoré za rok medziročne vzrástli o 9,6 %. Bol to najvyšší dosiahnutý rast od roku 2015.

Celkovému výkonu ekonomiky pomohol najmä pozitívny vývoj v zahraničnom obchode. Nakoľko bol rast vývozu rýchlejší ako rast dovozu, saldo zahraničného obchodu sa opäť dostalo do plusových hodnôt. Jeho hodnota dosiahla za rok 2023 v bežných cenách objem takmer 1,5 miliardy eur.