SLOVENSKO: Na základe podstaty terorizmu, ktorou je používanie násilia na civilnom obyvateľstve na dosahovanie politických cieľov, ide o štátny terorizmus, pácha ho vláda.
S publikovaním tohto článku som čakal na výsledok plačovky. Nuž, vôbec ma neprekvapili. Premiér 19. mája urazil státisíce ľudí, dodatočná cenzúra to už nenapraví, všade na svete by musel odstúpiť. Mňa môže uraziť len inteligent a pokiaľ viem, náš pes najviac brechal na potkanov.
V nasledujúcich riadkoch budem veľmi otvorený, ale zostanem slušný. Napriek miernym úpravám pokračujú bez protestu novinárov zločiny tejto vlády v masívnom porušovaní ústavných práv a terorizovaní občanov. Na základe podstaty terorizmu, ktorou je používanie násilia na civilnom obyvateľstve na dosahovanie politických cieľov, ide o štátny terorizmus, pácha ho vláda. Násilie má rôzne formy, nielen bomby. Politickým cieľom je absurdná naháňačka vlády za svetovým prvenstvom. Pod ochranným dáždnikom ochrankyne neľudských nadpráv mikro a nanomenšín, za podpory hradu mlčaním. Protiústavné koncentráky sa nerušia.
Nebudem vyzývať na rebéliu, ani na protivládne protesty. Nebudem ako oni. Neprihrajme teroristom. Nerozhodujme za súdy, nekonajme to, čo robia vládcovia. Aj spracovanie a administratívu našich obvinení nechajme na expertov. Ja si expertízu vždy vážim. Nebuďme ako predseda vlády, ktorý najskôr strieľa, potom mieri, najprv urazí, potom retušuje. Ani ako nezrelé mláďa vo funkcii podpredsedu parlamentu, ktorí obidvaja poznali vinníka vraždy novinára a jeho priateľky ešte predtým, ako ich telá vychladli. Pritom vo vyspelých štátoch s najvyššou kriminalitou sa vraždy neraz vyšetria aj po desiatkach rokov.
Mám lepší nápad pre všetkých, ktorí boli vystavení teroru vládcov. Ktorých nepremyslené opatrenia ohrozovali na zdraví a životoch vystavením ohrozeniu infekcie. Ktorým nemúdri vládcovia zabraňovali vrátiť sa do svojej vlasti, do svojich domovov. Ktorých diskriminovali a popri označeniu za psov onálepkovali imaginárnymi žltými hviezdami tentoraz znamenajúcimi „nositeľ ohrozenia“. Ktorých donútili zostávať v cudzine. Ktorých nútili nechať si v cudzine urobiť testy (v Anglicku pre žiadateľa nemožné), so spochybniteľnou hodnovernosťou už po chytení kľučky pri odchode z testovacích centier. Ktorým vnucovali výdavky. Ktorých diskriminovali absurdnými číslami, keď vzdialenosť 30 km je bezpečná, 30,2 už nebezpečná. Ktorým najnovšie vnucujú účasť v lotérii, do ktorej sa neprihlásili, v ktorej úradník rozhodne, kto je víťaz a má aplikáciu na domácu karanténu, a kto prehral a ide do koncentráku. Ktorých protiústavne sledovali cez telefóny. Ktorých označili za nezodpovedné, nedisciplinované a nesamostatné kriminálne živly tým, že nedostali možnosť dokázania svojej disciplinovanosti a schopnosti rešpektovania pravidiel. Z ktorých vládcovia spravili neslobodné ovce. Na ktorých nahuckali stádo „obyčajnej“ úbohosti, vyprovokovali donášanie, závisť, zlosť, nenávisť.
Osobne sa môžem vrátiť bez obmedzenia, ale v opatreniach sú „háčiky“. Preto nemôžem ísť do hazardu návratu s možnosťou, že po 24 hodinách cesty autom úradník na hranici vynesie ortieľ: „štátna karanténa“. Za žiadnych okolností by som do nej nešiel a obrátil by som s vedomím rizika, že pri 24-hodinovom návrate by som bol vystavený ohrozeniu života haváriou.
Ako kapitán aerolínií niekedy používam koncept bodu posledného návratu. Ten je pre mňa v prípade cesty domov ešte pred nástupom na trajekt. Na vysvetlenie pre laikov to prirovnám k letu na izolovaný ostrov v strede oceánu, kedy musím mať dosť paliva na návrat do východiska pre prípad, že počasie v izolovanej destinácii sa zhorší za hranicu limitov. Ak nemám dosť paliva, tak existuje bod, za ktorým už niet návratu. To štátni teroristi nepochopia. Ibaže, toto šialenstvo nemôže trvať večne, počkám.
Čo majú ľudia robiť? Ak ste obeť štátneho teroru, odložte si všetku dôkazovú dokumentáciu, videá z vládnych koncentračných táborov, fotky z hraníc, z autobusov aj z izieb. Odložte si SMS-ky, nahrávky hlúpych interpretácií. Zachovajte si dôkazový materiál o porušovaní ústavy, o diskriminácii, o využívaní neadekvátnej donucovacej sily štátu, o ohrození na zdraví možnosťou infikovania, dokonca o ohrození životov. Zachovajte si účty o vnucovaní finančných povinností za niečo, čo chcel vládca, ale na čo nemal súhlas občana, ktorý to nepotreboval. Ak to čítate ako niekto z príbuzných, posuňte im tento blog. Jeho obsah sa týka nás všetkých. Ide o vymedzenie hranice slobody a totality, hranice toho, čo si môžu vládcovia dovoliť.
Je evidentné, že „obyčajní“ nedokážu vládnuť neobyčajnej, poctivej, slušnej, čestnej, robotnej väčšine. Na vládnutie sú potrební neobyčajní ľudia, nie alibisti a zbabelci. Potrebujeme odvážnych vládcov, ktorí vedia robiť rýchle a múdre rozhodnutia, ktorí sú schopní prijať riziko nevyhnutnej malej straty, aby zabránili zničeniu ekonomiky, čiže straty množstva osudov aj životov. Ktorí disponujú štátnickou múdrosťou. „Obyčajní“ vládcovia nedokážu vôbec vládnuť, už to potvrdili. Nepotrebovali ani 100 dní.
Raz vznikne, alebo sa prebudí, etatická strana, ktorá sa bude zastávať čestných ľudí v mene ochrany toho najcennejšieho, čo máme. V mene štátnosti, čiže národnej slobody. Ktorá sa bude zastávať práva na slušný život pre všetkých, ktorí chcú robiť, ktorí prispievajú. Nie pre tých, ktorí slušnosť neslušne zneužili ako výťah k moci, k privilégiám, k mechanizmom na ovládnutie drvivej väčšiny slušných ľudí v mene oligarchie, v mene nadpráv mikromenšín.
Nie je generál ten, kto sa vybije vo vyhratých bitkách a nezostanú mu sily na tú rozhodujúcu, aby potom prehral vojnu. V tejto vojne, ktorú nám vnútili nemúdri vládcovia, môžeme byť iní ako oni. Na rozdiel od nich budeme slušní, aj čestní, ale neobyčajní. Preto všetkým prezradím strategický zámer. Nebudú ním súdne víťazstvá, bude ním urobenie rovnakého pekla osobám, ktorí teror nasadili, aké urobili oni svojim štátnym terorizmom desaťtisícom z nás, aj blízkym. Prezradím tiež operačné kroky. Necháme expertov bojovať niekoľko bitiek na sérii súdov, od okresných, cez odvolacie, až po najvyššie. Nepôjde o víťazstvo, to by bol len bonus navyše, pôjde o proces. Môžem prezradiť dokonca aj taktické kroky. Cez niekoľko právnych zastúpení necháme naformulovať obžaloby. Každú na čosi iné. Jednu za diskrimináciu, druhú za porušenie ústavných práv, tretiu za ohrozenie zdravia a životov, štvrtú za infikovanie, piatu za zneužitie právomocí. Nechajme na odborníkov, nech to podajú na niekoľkých súdoch, proti niekoľkým osobám.
Z numerického hľadiska nás bude veľa, možno desiatky tisíc. Ich bude málo, zopár jednotlivcov. Zložíme sa po maličkej sume. Oni budú bojovať na veľa frontoch, my len na jedinom, definovanom strategickým zámerom. Ostatné bitky za nás vybojujú zástupné armády právnych kancelárií. Technologickú prevahu tiež máme. V masívnom množstve mobilov, dokumentov, iPadov, dôkazov. Teroristov môžeme bombardovať listami, e-mailmi, SMSkami, účasťou na súdnych konaniach. Prostredie bude na našej strane, porážať ich budeme ich vlastnými zbraňami: hlúpymi zákonmi, ktoré poprijímali, ústavnými právami, o ktorých vybľakujú, súdmi, ktoré chcú ovládnuť. Niektoré ich možno podržia, ale nie všetky. Ak to nevyjde teraz, vyjde to po voľbách. Dôležitá bude nepredvídateľnosť výsledku, ich strach o výsledok, ich zúfalstvo z neistoty. Pamätáme si, ako sme čakali na plačovky, aby sme sa nič nedozvedeli. Niektorí uverili, prišli na hranicu a boli podvedení interpretáciou.
Ešte niečo, dajme šancu obyčajným policajtom, úradníkom, hygienikom, aby sa dištancovali od toho, do čoho ich nútili nadriadení. Dajme im šancu, nech napíšu svojim nadriadeným listy, e-maily, SMSky, nech sa vyvinia oni len plnili príkazy. Radoví vykonávatelia nemôžu za svinstvo, do ktorého ich namotali sadistickí vládcovia. Oni neboli vládcovia. V hnojisku „obyčajnosti“ sme všetci spolu po uši.
Neteší ma to, čo píšem, túto vojnu som nechcel, vnútili nám ju. Neviem, aká bude odozva. Dôležité bude časovanie. To im neprezradíme. Dám vedieť kedy spustíme akciu. My máme čas. Oni nech sa boja, my sa nemáme čoho. Tak ako som sa nebál pred 29 rokmi cudzích skutočných pražských nacistov, tak sa už vôbec nezľaknem domácich „obyčajných“ štátnych teroristov. Definíciu som už uviedol. Je to kruté, ale niekto to musí vysloviť.
Medzitým čakám v Anglickom vynútenom exile na víťazstvo „obyčajného“ rozumu nad psychopatickými demagogickými vládnymi sadistami, nezvládajúcimi moc. Chváliacimi sa výsledkom, na ktorom nemajú ani najmenšiu zásluhu, padol im do lona z nebies z dôvodu neschopnosti predchádzajúcich vlád zabezpečiť rozlietanosť národa a vytvoriť silnú vysokopríjmovú, cestovaním posadnutú strednú triedu. Aj ich ohlasované inteligentná karanténa je len pokračovaním štátneho terorizmu inými metódami, plus korupcie zvyšovaním ziskov nenažratých cudzích mobilných operátorov.
Už dávno sa to dalo riešiť inteligentne. Zápis na hranici, poskytnutie čísla telefónu a miesta pobytu. Ak žije sám, zostane doma a náhodné kontroly by sa robili ako pri PN-ke. Na určený deň by prišli zobrať vzorky. Kto nežije sám, pochopiteľne nechce infikovať blízkych, ten by išiel do určených hotelov so štátom regulovanou cenou, pokrývajúcou náklady a rozumný zisk, v blízkosti bydliska. Hotely by nekrachovali, ochrana by bola zabezpečená. Znovu na určený deň pri štátny orgán prišiel zobrať vzorky. Hotel by si každý objednal sám, po použití by sa robila dezinfekcia. Inteligentné riešenie si vyžadovalo inteligentných vládcov. My žiadnych vládcov nemáme, predseda vlády je iba hovorca Mikasa.
To je tragédia vládnutia. Riešenia sa prijímajú totalitným úradníckym spôsobom. Porušovaním Ústavy SR, terorizovaním ľudí, sadistickým napínaním úradných svalov. Aj vyvolávaním hystérie voči tým, ktorí namiesto dávok v nezamestnanosti zarábajú v zahraničí, lebo väčšine nedali možnosť na slušné vyžitie z domácich príjmov. Tak, ako mne, vládcovia zlikvidovali celé rozbiehajúce sa civilné letectvo. Doma míňam toľko, koľko predtým, dodatočné príjmy miniem na život v cudzine. Ficovláda sa svojou neschopnosťou pred 11 rokmi zbavila naozaj slušných príjmov po dlhé roky. Podobne to platí pre opatrovateľky, kuchárov, stavbárov a iných. Nádej na spamätanie sa vlády je nulová. Eurobyrokrati už strašia druhou vlnou. Ich sponzori oligarchovia totiž zistili výhody strachu ľudí a už vedia, ako pre seba využijú ekonomický kolaps.
Peter Švec – bezpečnostno-vojenský a letecko-bezpečnostný analytik, kapitán aerolínií
