Všetci hovoria o ChatGPT, no AlphaFold od DeepMind už v novembri 2020 ohromil vedecký svet úplne iným objavom ako písaním ľudského textu

Program dokázal predpovedať štruktúry, do ktorých sa „skladajú“ proteíny iba na základe sekvencií ich základných aminokyselín. Laureát Nobelovej ceny a vtedajší prezident Britskej kráľovskej spoločnosti Venki Ramakrishnan to nazval pokrokom, ktorý „zásadne zmení biologický výskum“. AlphaFold patrí do skupiny programov umelej inteligencie, ktoré sa nazývajú hlboké učenie. Sú založené na neurónových sieťach podobných ľudskému mozgu. ChatGPT je ich formou aplikovanou na ľudský jazyk.

Programy hlbokého učenia ukázali, že dokážu schopnosti ľudského mozgu v mnohom prevýšiť. Najmä v schopnosti predpovedať komplikovanejšie vzorce, ktoré uchádzajú ľudskému mozgu aj štatistickej analýze. Hoci sú tieto objavy významné, majú svoje obmedzenia. Pri hľadaní vzorcov umelá inteligencia ignoruje väčšie štatistické odchýlky, ktoré môžu mať na výstup modelu zásadný vplyv. V realite sa to prejavuje do očí bijúcimi chybami, ktoré generuje ChatGPT. Aj keď v určitých uzavretých systémoch môžu tieto aplikácie poskytnúť veľké výhody, v komplexných ľudských činnostiach budú mať vždy iba limitované využitie.

Súčasná umelá inteligencia bude výborná v hľadaní vzorcov a vzťahov, no iba do určitej miery. V množstve informácií, na ktorých sa učila, nemá konkurenciu, no ich zovšeobecnenia nebudú nikdy presné a často ani relevantné. Čo je najdôležitejšie, nikdy nebude oplývať kritickým a analytickým myslením, ktoré je pre osobný, biznisový aj spoločenský rozvoj najzásadnejším faktorom. Napriek tomu prichádzajú hrozby, že AI nahradí mnoho pracovných pozícií.

V skutočnosti však nahradí najmä pracovné činnosti. Tie najmenej záživné a najviac sa opakujúce. Tým, že sa vie sama učiť, dokáže robiť veci tak, aby odbremenila ľudí od rutinných prác. A tí budú mať viac času na vyššiu produktivitu. Alebo aj nie. Dáta ukazujú, že osobné počítače, internet a ani smartfóny nespôsobili žiadny dramatický nárast produktivity. Možno dokonca jej pokles, keďže pre mnohých sa stali skôr rozptýlením odlákavajúcim ich od práce. Je takmer isté, že všeobecný nástup umelej inteligencie bude iba pomalý a postupný, s malým krátkodobým a neistým dlhodobým vplyvom na trh práce. Tam, kde však bude mať silný a jednoznačný vplyv, je navýšenie pracovného komfortu a rovnováhy medzi pracovným a osobným životom zamestnanca.

Ešte v 70. rokoch minulého storočia slávny behaviorálny ekonóm Amos Tversky poznamenal: „Moji kolegovia študujú umelú inteligenciu. Ja študujem prirodzenú hlúposť“. A naznačil, že je jedno, aké inovácie ľudia vytvoria, pokiaľ ich budú používať hlúpo.