EkonomikaHlavníKomentářeSlovensko

Bude mať Slovensko najvyššiu minimálnu mzdu na svete?

SLOVENSKO: Každý na Slovensku, kto vie napočítať do 580, vie, že minimálna mzda tu posledné roky rástla extrémne rýchlo. Existujú však ľudia, ktorí to zvyknú zľahčovať. Tvrdia, že aj keď minimálna mzda vzrástla dva krát rýchlejšie ako priemerná a štyri krát rýchlejšie ako produktivita práce, tak to je skresľujúci pohľad. Vraj sme mali na Slovensku nízku minimálnu mzdu a len dobiehame ostatné krajiny. Jej rýchly rast tak nie je nič zvláštne a ešte máme priestor na ďalšie zvyšovanie. Napríklad odborári stále snívajú o budúcoročnej minimálnej mzde 656 eur.

V skutočnosti má však Slovensko našliapnuté na to, stať sa krajinou s druhou najvyššou minimálnou mzdou na svete. Ak chceme porovnávať výšku minimálnej mzdy medzi krajinami, nemôžeme porovnávať jej absolútnu hodnotu. To, že má Slovensko minimálnu mzdu 580 eur a Nemecko 1557 eur vám nič nepovie o tom, či to politici s jej zvyšovaním náhodou neprehnali. Výšku minimálnej mzdy je preto potrebné vztiahnuť k celkovej mzdovej úrovni v danej krajine. Napríklad k priemernej mzde.

Pri takomto pohľade zistíte, že v roku 2019 tvorila minimálna mzda v Nemecku 36 % z priemernej mzdy a na Slovensku to bolo 48 %. Z toho vyplýva, že ani naplánované zvýšenie nemeckej minimálnej mzdy o 11,7 % neznamená, že sa k slovenskej úrovne minimálnej mzdy čo i len priblížia. Tento nárast je navyše rozdelený na 4 fázy, pričom posledná bude v polke roku 2022. V tom čase sa odhaduje, že priemerná mzda bude vyššia o 7 %. To znamená, že v roku 2022 bude v Nemecku minimálna mzda tvoriť okolo 39% z priemernej mzdy.

A tu sa dostávame k odhadom za Slovensko. Ak by sa nezmenil zákon a splnili túžby odborárov, tak by v roku 2021 dosiahla minimálna mzda 656 eur. To znamená, že minimálna mzda by tvorila 57 % z priemernej mzdy. Ak aj zoberieme ministrov kompromisný návrh 620 eur, podiel minimálnej mzdy dosiahne 54 %. Aj tento nárast vystrelí Slovensko na prvé miesto vo výške minimálnej mzdy v EÚ. A to s náskokom. Minulý rok prvá krajina bola Slovinsko a tam tvorila minimálna mzda 52 % priemernej mzdy. V skutočnosti by sme sa s 54 % dostali na špicu v celom svete. Pred nami by bola pravdepodobne len Kolumbia, kde v roku 2018 tento podiel dosiahol 58 %. Len pre lepšiu predstavu, kam sme s dopracovali, Medzinárodný menový fond odporúča minimálnu mzdu od 25 % do maximálne 50 % priemernej mzdy.

Toto prestáva byť sranda. Ešte v roku 2013 tvorila na Slovensku minimálna mzda 41 % priemernej mzdy. To bola plus mínus priemerná úroveň krajín EÚ. Potom sa politici a ich marketingové oddelenia utrhli z reťaze a z minimálnej mzdy si urobili každoročnú prvomájovú kampaň. A pritom Slovensko je posledná krajina, ktorá by mala pri minimálnej mzde tlačiť na pílu. Máme vysoké regionálne rozdiely, chudobné doliny, veľkú mieru dlhodobo nezamestnaných a veľa ľudí so základným vzdelaním. To sú všetko ingrediencie, ktorá znásobujú výbušnosť negatívnych vplyvov minimálnej mzdy. Výsledkom je, že v čase ekonomického rastu a prosperity sme mali stále okresy, kde nezamestnanosť neklesla pod smutných 15 %. Nehovoriac o tom, čo príde teraz, keď klope na dvere ekonomická kríza.

Riešenie? Okamžite zmraziť minimálnu mzdu. Kľudne aj na dva roky. A ako kompenzáciu zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku. Najlepšie zo sociálnych odvodov. To by pomohlo zvýšiť čisté príjmy ľudí aj bez zvyšovania minimálnej mzdy a zároveň by znížilo mzdové náklady práce. Presný opak toho, čo robili vlády posledné roky, kedy daňovo-odvodové zaťaženie ľudí s minimálnou mzdou vzrástlo o tretinu. Posledné dve volebné obdobia by sa mali zapísať do dejín slovenského trhu práce ako boj proti šanciam znevýhodnených ľudí na zapojenie sa do produktívneho života.

Zdroj: https://www.iness.sk/
Tagy

Napsat komentář

Back to top button
Close
Close