JSME TU PRO TY, KTEŘÍ CHTĚJÍ
SKUTEČNĚ POZNAT PRAVDU

Zpět

CZ 24 News

Veľký Izrael a Deep State. Ako to súvisí?

IRÁN: Ak chceme porozumieť súčasným udalostiam v Iráne, musíme sa vrátiť o trinásť rokov späť a pripomenúť si slová generála americkej armády. Vyslovil ich v rozhovore s Amy Goodmanovou v New Yorku: „Asi desať dní po 11. septembri som prešiel Pentagónom a zbadal som ministra Rumsfelda a zástupcu ministra Wolfowitza. Zišiel som po schodoch, aby som pozdravil niektorých ľudí v štábe, a povedal mi: „Rozhodli sme sa, že budeme viesť vojnu s Irakom.“ To bolo 20. septembra. Odvetil som: „Ideme do vojny s Irakom? Prečo?“ Povedal: „Neviem. Myslím, že nevedia, čo majú robiť.“ Spýtal som sa: „Našli nejakú informáciu spájajúcu Saddáma s al-Káidou?“ Povedal: „Nie, nie.“ V tej dobe sme bombardovali
Afganistan. „Stále budeme bojovať s Irakom?“ položil som otázku, a on odvetil: „Ach, je to ešte horšie.“
Natiahol sa po svojom stole, zobral kus papiera a povedal: „Práve som to dostal zhora,“ čo znamená
kancelária ministra obrany. „Toto je poznámka, ktorá popisuje, ako za päť rokov obsadíme sedem krajín,
počnúc Irakom, a potom Sýriu, Libanon, Líbyu, Somálsko, Sudán, končiac Iránom.“

VEĽKÝ IZRAEL
Dlhodobým cieľom Izraela je bezpochyby dominancia na Blízkom východe v partnerstve
s Washingtonom. Jej dosiahnutie závisí od transformácie nezávislých regionálnych národov na americko-
izraelské vazalské štáty, či už vojnou, alebo inými nepriateľskými prostriedkami nasmerovanými
predovšetkým na Irán. Spolu s Tureckom je to jediná krajina v regióne, ktorá je schopná vojensky
napadnúť Izrael, ak bude sama napadnutá. Koncom decembra 2019 náčelník štábu izraelských
ozbrojených síl IDF generál Aviv Kochavi tvrdil, že napätie židovských štátov s Iránom sa v roku 2020
môže zvýšiť, čo môže viesť k vojne. Idea Veľkého Izraela (Eretz Yisrael Hashlema) je dávna. Náboženské
použitie výrazu Veľký Izrael sa vzťahuje na jednu z biblických definícií izraelskej krajiny, ktoré sa
nachádzajú v knihe Genesis. Ak sme spomenuli slová Wesleyho Clarka, je nutné dodať, že tento plán
navrhli sionisti. Jeden z popredných vodcov – Richard Pearle, už v roku 1998 aktivoval iniciatívu známu
ako Projekt nového amerického storočia (PNAC) s blízkymi neokonzervatívnymi spojencami
z Washingtonu – Wolfowitzom, Woolseym či Abramsom a ďalšími. Projekt vyvrcholil listom, ktorý PNAC
poslal prezidentovi USA Billovi Clintonovi a vyzval ho na vojenské zvrhnutie režimu Saddáma Husajna.
Dnes už vieme, že hlavný motív útoku na Irak bol lživý – zbrane hromadného ničenia inšpektori nenašli.
Takisto sa nikdy nepreukázalo, že by takýmto arzenálom disponoval Irán. Všetko je naopak, jadrové
zbrane má Izrael. Rešpektovaný novinár Manlio Dinucii v máji 2019 v Il Manifesto publikoval informácie
o tom, že rozhodnutie Spojených štátov ukončiť iránsku jadrovú dohodu, ktorú Teherán podpísal v roku
2015 s piatimi stálymi členmi Rady bezpečnosti OSN a Nemeckom, spôsobuje extrémne nebezpečenstvo
nielen na Blízkom východe. Aby sme pochopili dôsledky rozhodnutia prijatého pod tlakom Izraela, ktorý opisuje dohodu ako odovzdanie Západu Osi zla pod vedením Iránu, musíme vychádzať z presného faktu: bombu má Izrael, nie Irán. Izrael vyrába jadrové zbrane viac ako päťdesiat rokov v závode Dimona, ktorý postavili najmä za pomoci Francúzska a Spojených štátov. Nepodlieha inšpekciám, pretože Izrael, jediná jadrová krajina na Blízkom východe, nedodržiava Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktorú Irán podpísal už pred päťdesiatimi rokmi.
Dôkazy o tom, že Izrael vyrába jadrové zbrane, odhalil pred viac ako tridsiatimi rokmi Mordechai
Vanunu, ktorý pracoval v závode Dimona. Tieto informácie zverejnil The Sunday Times 5. októbra 1986
po prehliadke poprednými odborníkmi na jadrové zbrane.
Pri tom všetkom zároveň nezabúdajme na tajnú správu CIA, kde sa uvádza, že Izrael do dvadsiatich rokov
zanikne. Správu uverejnili viaceré zdroje v marci 2009 a vo svojich štúdiách ju publikoval aj bývalý šéf
československej rozviedky v USA Miroslav Polreich.

DEEP STATE
V auguste 2019 sa iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif vo francúzskom Biarritzi zúčastnil
zasadnutia G7. Viedol rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý chcel
pôsobiť ako vyjednávač medzi Iránom a USA. Deep state (štát v štáte) však dialóg odmietol. Kým Macron
predstavil Trumpovi mierový plán, americký líder prišiel s poradcom pre národnú bezpečnosť Johnom
Boltonom a trval na tom, že jeho maximálna nátlaková kampaň ekonomických sankcií proti islamskej
republike funguje. Neskôr však Trump na tlačovej konferencii po skončení samitu súhlasil s možnosťou
stretnutia so svojím iránskym kolegom Hassanom Rúháním.
Trump sa dokonca zdal byť otvorený myšlienke ustúpiť od súčasnej americkej politiky maximálneho
tlaku na Teherán, pričom uviedol, že by pre Irán zvážil poskytnutie núdzovému úverovému limitu
podporeného jeho ťažbou ropy. Prečo sa Trump, ktorý ako prvý z prezidentov USA vyzval na mierové
riešenia vzťahov s KĽDR, zrazu otočil a zvolil nezákonné a bezohľadné riešenie? Bolo to preto, lebo
nenávidel jadrovú dohodu podpísanú Obamom, z ktorej nezákonne odstúpil? Vráťme sa k jeho kampani.
Trump sa otvorene zasadzoval za ukončenie zbytočných vojen a privedenie amerických vojakov domov.
Takéto postoje boli vo veľkom rozpore s vnímaním jastrabov z Pentagónu. V Oválnej pracovni sa s nimi
stretol len raz, neokonzervatívci navrhovali schôdzky v ich think-tanku – v Pentagóne. Štátny prevrat sa
oproti očakávaniam spomalil, Trump dokonca navrhoval stiahnuť vojakov americkej armády a zrušiť
nákladnú prevádzku tisícky amerických základní po celom svete. V januári 2017 však odchádzajúci šéf
CIA John Brennan spravil čosi neslýchané: Trumpovi odkázal, aby konal v mene národnej bezpečnosti,
inak to bude vnímané ako vlastizrada. Takýto odkaz by bol nemysliteľný, ak by CIA ako jedna zo
základných pilierov deep state bola podriadená prísnej Trumpovej kontrole. Ten však zrazil opätky
a s vidinou volebného úspechu na jeseň 2020 sa vôli deep state podriadil. Trumpovo rozhodnutie, ktoré
nesie Netanjahuove odtlačky prstov, sa javí ako únikový východ pred stále zložitejšou vnútropolitickou
situáciou.

Odeslat komentář